Skalpel – kovová britva s dlhou rukoväťou a poloblúkovým, veľmi ostrým bruškom. Jeho ostrie pretína kožu, podkožie, svaly, cievy, nervy, ba aj steny orgánov človeka. Takto charakterizuje jednoduchý medicínsky nástroj, ktorý pomáha „odbremeniť živý organizmus od bolesti“, Rudolf Moravec vo svojej knižke Skalpel v duši. Tak jasne, až cítiť lesk ocele zarezávajúci sa s chirurgickou presnosťou do ľudského tela.
Viaceré témy, o ktorých 77-ročný chirurg uvažuje, vnikajú pod povrch nášho otupovaného vnímania. Ich spoločným menovateľom by mohla byť bolesť, ktorú „neraz sprevádzajú útrapy hladu, krviprelievania, epidémií, moru, je dôsledkom živelných pohrôm“. Záber Rudolfa Moravca je značne široký. V 120-stranovej knižke spomína na svoj rodinný a osobný život. Ktovie, koľký raz sa mu pri jej písaní vybavila situácia z prvej svetovej vojny, keď medzi 88 vojakmi 72. trenčianskeho pešieho pluku odsúdenými v Kragujevaci na smrť stál aj jeho otec. Na všetkých mladých vzbúrencov mierili ich vrstovníci na povel veliteľov nabitými puškami. „Každý druhý z nás padol zasiahnutý výstrelom priamo do srdca,“ spomínal Moravcov otec. On mal šťastie, ale vyrovnával sa s touto traumou ešte na smrteľnej posteli.
Hoci väčšina ľudí pozná Deža Ursinyho cez hudbu a zopár znalcov cez jeho pozoruhodné dokumentárne filmy, v poslednom období života Dežo Ursiny začal robiť ešte niečo iné. Vlastné texty na album Ten istý tanec (1992), eseje do Kultúrneho života, ale predovšetkým listy Zdenke Krejčovej. Žena, ktorú oslovoval „milá pani“, mu osudovo vošla do života prevráteného naruby rakovinou, a keďže žila v Prahe, často viedli dlhé dialógy cez poštu. Kým celá spoločnosť žila prudkými politickými zmenami, Dežo vtedy riešil úplne iné problémy. Stal sa onkologickým pacientom. S rakovinou ústnej dutiny sa rozhodol bojovať sám, pretože keby to nechal iba na doktorov, pravdepodobne by už nemohol spievať. November 1989 mu našťastie priniesol aj množstvo literatúry o alternatívnej medicíne, ezoterike a duchovných cvičeniach. Jeho veľká knižnica sa rýchlo rozrástla o nezvyčajné žánre a nové vedomosti začal testovať na sebe aj na okolí. Jeho ďalším nástrojom v súboji s chorobou sa stal film. Po etnografických dokumentoch z 80. rokov sa pustil do filmov o hraničných situáciách a pri na¬krúcaní narazil na Zdenku. Spojilo ich oveľa viac než len jej spoveď do filmu O rakovine a nádeji. Listy dôvernej priateľke – osobné, každodenné, sú priamym svedectvom o krajine, priateľstvách, tvorbe a osude tohto výnimočného muža.
Pink Floyd, svetoznáma kapela, pomenovaná podľa dvoch bluesmanov. Jej bubeník Nick Mason je jediný z „floydov“, ktorý prežil s Pink Floyd celých 40 rokov existencie. Vo svojej knihe predkladá podrobný popis úspechov i prehier tejto kapely. Sleduje vývoj zoskupenia od počiatkov, ktoré sa podobali raným dňom skupín, ako boli The Who, Rolling Stones či Kinks, detailne sa zaoberá vývojom kapely od rhythm and blues k psychedelickým experimentom, ktoré neskôr prevládli. Skupinu preslávili originálne aranžmány, inštrumentálne výkony a svetelná šou; svojím dielom prispel i nešťastný, drogami ovplyvnený osud prvého vodcu skupiny Syda Barretta. Ako Barrettova legenda rástla, posúvali jeho bývalí kolegovia skupinu bližšie k rocku a hlavnému prúdu a vytvorili obrovské hity na albumoch ako The Dark Side Of The Moon alebo The Wall. Je to inteligentné, originálne a sebakritické rozprávanie o rockovej skupine, ktorá sa stala legendou. Knihu dopĺňajú fotografie a obrázky, mnohé pochádzajú z osobného archívu Nicka Masona a nikdy predtým neboli zverejnené.
Najnovšia kniha Umberta Eca je akýmsi protikladom jeho Dejín krásy. Čo je opakom krásy? Na tuto otázku hľadá autor odpoveď na stránkach výpravnej ilustrovanej publikácie, kde na príkladoch literárnych i výtvarných diel ukazuje, že opak krásy sa neobmedzuje iba na ohyzdnosť satyrov či harpyí. Protikladom krásy sú tiež groteskné tvary, odpudivé, dekadentné ovzdušie ópiových dier, kam vstupuje Dorian Gray, svet vampírov i čudných bytostí vylovených z mora, neovládateľných pudov i desov, prorockých vízií i apokalypsy, banálneho zla i zdanlivo smiešnych príhod. To všetko nie je krásne, je to však podmanivé. Pri čítaní knihy nemôžeme nesúhlasiť s múdrym Rimanom, keď hovorí, že v prírode niet škaredosti.
Dejiny filmu Kristin Thompsonové a Davida Bordwella sú viac ako len tradičný výpočet slávnych snímok známych i menej známych režisérov, viac ako len prehľad škôl a teórií. Chcú podať čo možno najúplnejší obraz, ktorý má zahrnúť tak podiel autorov na diele, ako aj všetky okolnosti podmieňujúci výsledný účinok. Autori preto sledujú filmovú tvorbu v niekoľkých rovinách súčasne, od premien štýlu a skúmanie spôsobu, ktorým film pôsobí na diváka, cez postupné utváranie a rozvíjanie hlavných žánrov i premeny naratívnych štruktúr až po osudy veľkých štúdií a ekonomické predpoklady ich fungovania.Kniha skúma nielen klasickú hollywoodsku produkciu, ale rovnakú pozornosť venuje i európskej a mimoeurópskej tvorbe, zakladateľským i zabudnutým dielam a bokom nezostávajú ani dokument a animácia. Veľkou prednosťou knihy je, že dejiny filmu dovádza až na prah éry nových médií. Dejiny filmu dokazujú, že o kinematografii je možné písať poučene, a napriek tomu spôsobom, ktorý nenudí.
