Stretol som ťa
potulkami snov
a potom
Potom si nastúpila
na rovnakú loď
Prevediem ťa krajinou
mojich snov
a poznaní
Kde plameň vína
nevysychá
A tak kráčame
vlnami života
Keď prší v duši,
všetko je márne.
Navlhnuté myšlienky sa túlajú v hlave.
Neschopnosť myslieť – nebyť človekom,
byť myšlienkou,
biť hlavou (o múr),
byť dažďom.
Navlhnuté pierka neschopné lietať,
zaliate dažďom márnych slov.
Byť vtákom,
byť dažďom,
nebyť človekom.
v malom domku na Kysuci.
Tam kolíska moja stála,
tam ma matka vychovala.
Túto pesničku som spieval ešte ako prvák Základnej školy v Makove. A prečo v Makove, keď bývam v susednej obci? Môj dedo pochádza z Vysokej na Kysucou, oženil sa na Makov, môj otec je z Makova, oženil sa na Vysokú, ja som z Vysokej a ... Nuž ako to bude, to patrí budúcnosti, ale teraz je pre mňa podstatné, že som šiestak tunajšej základnej školy. Ako som sa sem dostal?
Súmrak už bledne, mliečna hustá hmla redne, v kysuckých tmavých lesoch sa dajú rozoznať ostré hroty kameňov. &jemné chodidlá divožienky sa nežne dotýkajú opadaného ihličia a vzďaľujúca sa postava sa nečujne uberá svojou cestou, ktorú jej osud už dávno predurčil.
Nikto nevie, kam spočiatku mierili kroky víly. Možno k mohutným stromom, k čistej bystrine alebo na lúku uprostred lesa, o ktorej nikto nevie.
Ahoj, Markéta!
Isto si prekvapená, že Ti píšem. A možno si aj zvedavá, kto Ti píše. Tvoju adresu som dostala od pani učiteľky, a tak som sa rozhodla, že Ti napíšem. A aby sa Tvoje predstavenie ešte viac vystupňovalo, mám pre teba ešte jednu radostnú správu. Skôr, ako Ti ju prezradím, sa radšej posaď! Pozývam Ťa k nám do Klokočova.
A teraz pekne po poriadku. Ja sa volám Deniska, som deviatačka. Nemám žiadnych súrodencov, ale zato mám veľa kamarátiek a kamarátov. Bývam v Klokočove, v rodinnom dome.



