O svojej obci Ti napíšem troška neskôr. Chcela by som sa s Tebou zoznámiť. Mám rada nové veci, rada spoznávam nové miesta a nových ľudí. Preto som nabrala odvahu a píšem Ti tento list. Myslím, že i keď sa nepoznáme, tento list sa stane prvým putom poznania, ktoré si medzi sebou vytvoríme.
Ak sa už pýtaš, kde je Klokočov, ako to tu vyzerá, tak teraz sa budem usilovať odpovedať na Tvoje zvedavé otázky.
Nech sa páči, nasledujúce riadky, v ktorých Ťa oboznámim s našou obcou:
Klokočov, moja rodná obec, sa nachádza na severe Slovenska, na Kysuciach.
Sme pohraničná obec, a preto ani mne nerobí žiadny problém rozprávať a rozumieť po česky. Je pravda, že niektorým slovám nerozumiem, ale to ma dúfam, doučíš.
Klokočov patrí do chránenej krajinnej oblasti. zo všetkých strán ho objímajú vrchy, kopce a cez celú dedinku sa kľukatí cesta. Takmer z každej osady steká potôčik. Všetky potôčiky sa vlievajú do rieky Predmieranky, ktorá v Turzovke ústi do rieky Kysuca.
Naša obec má okolo 2700 obyvateľov. No okrem týchto sú tu aj iní, ktorí žijú v lesoch. Ich počet neviem odhadnúť, no sú vzácne, napríklad rys ostrovid reprezentant šelmovitých.
Na lúkach vystavujú na obdiv svoju krásu rôzne kvety. Svoje miesto si tu našiel vstavač, zvončeky i rôzne liečivé rastliny. Všetky kopce i vrchy sú porastené väčšinou ihličnatými stromami, ale aby im nebolo smutno, sem-tam ich svojou sviežou zeleňou oživia i listnáče.
A čo sa skrýva v našich horách? Veľké bohatstvo. Ak si predstavuješ zlaté poklady, máš pravdu len sčasti. Naozaj sú to poklady, ktoré nám ponúka samotný les, samotná príroda a my si môžeme z toho pokladu brať. Zbierame hríby, čučoriedky, maliny. Svojou vôňou nás lákajú i lesné jahody a iné dobrôtky, z ktorých sa tešíme nielen my, ale aj lesné zvieratká. Dúfam, že aj Ty načrieš z tohto chutného pokladu.
Naše kopce majú aj svoje šperky. Už z diaľky sa ligocú číre studienky. Mnohé sa môžu pochváliť aj rôznymi historkami - napríklad, že sa v nich umývali víly.
Klokočov sa stal veľkou knihou, kde si ľudia rozprávajú mnohé príbehy opradené tajomstvami a tieto sa podávajú z generácie na generáciu. Niektoré príbehy o vílach, svetlonosoch, rozprávkových bytostiach sú strašidelné, ale na niektorých by si sa nasmiala až-až. Ale nemusíš sa vôbec ničoho báť.
Ak máš rada zimu, lyžovačku a sneh, u nás budeš na správnom mieste. Príroda v zime je ako jedna obrovská biela perina. Mráz pridáva trblietky, stromy a celá krajinka vyzerajú ako z rozprávky. Krásne. Ale je to aj ťažké. Zima je totiž dlhá a tuhá. Snehu neraz napadá do výšky niekoľkých metrov. Preto sa vždy tešíme na jar. S radosťou počúvame prvé štebotanie vtáčikov a tešíme sa, keď snežienky svojou prítomnosťou oznamujú, že je tu jar.
V Klokočove sa nachádza i zaujímavý prírodný úkaz - Klokočovské skálie. O čo ide, čo to je? Nechaj sa prekvapiť! Veľmi sa teším, že Ti to raz ukážem.
Tunajší ľudia veľmi radi spievajú. Kedysi dávno spievali pri sušení sena, kosení a pri iných činnostiach. Dnes je udržiavateľkou týchto tradícií folklórna skupina, ktorú máme v obci.
Raritou je aj zdobenie kraslíc sitinou. Aj my sme sa to v škole učili. Priznám sa, veľmi sa mi nedarilo. Ale pani Šipulová je v tom hotová majsterka. To musíš vidieť!
Keď sa budeme spoločne prechádzať po našej obci, možno sa Ti bude zdať, že ľudia rozprávajú akosi ináč. A veru je to tak. V Klokočove veľa ľudí rozpráva miestnym nárečím. Ale nemusíš sa báť, dá sa mu rozumieť. Aj ja sa už teším, že ťa pár slov naučím.
Ani zďaleka sa nedá opísať všetka tá krása, ktorá sa skrýva v našej malebnej obci. Preto sa teším, že si ju prídeš osobne vychutnať a dúfam, že tento list je dostatočnou motiváciou na to, aby si prišla. Určite si nenechaj ujsť túto príležitosť.
Rozlúčim sa s Tebou v kysuckom nárečí: Maj še dobre a pekn- džeň!