Anička, ornamentom tvojho života je výrok : „Vytýč si dôležité ciele a urob pre ich dosiahnutie maximum. Ak sa niektoré nenaplnia, neľutuj a zdôvodni to tým, že si sa o to aspoň pokúsil."
Aké boli tvoje životné ciele?

Uvediem tri, ktoré sa mi splnili a ktoré boli pre mňa najdôležitejšie. Predovšetkým to bola túžba založiť si rodinu, v ktorej bude prevládať láska, vzájomná úcta, porozumenie a schopnosť riešiť problémy, lebo od týchto hodnôt do značnej miery závisí fungovanie človeka v pracovnom i v osobnom živote. Určite na druhom mieste bola voľba povolania a s ňou spojená celoživotná snaha byť správnou učiteľkou, mať prirodzenú autoritu, učiť a vychovávať deti tak, aby aj mojím pričinením vedeli sa v živote dobre uplatniť. No a mojou celoživotnou túžbou a záľubou bolo a je cestovanie, poznávanie vzdialených krajín, ich kultúr, prírodných krás a iných pozoruhodností.

Máš nejaké plány, ktoré si si nesplnila?
Okrem jednej skrytej túžby sú to zatiaľ dva plány: ešte raz navštíviť Afriku, predovšetkým Saharu a zažiť dovolenku na bicykloch - asi v Čechách.

Jeden z tvojich cieľov /ako si už uviedla/ bol aj pracovať na akademickej pôde ako učiteľka. Kedy si začala snívať o tomto povolaní ?
Už ako malá školáčka som vedela, že raz budem učiteľkou. Aj dnes sa usmejem pri spomienke, ako sedím s kamarátkami na lúke - ja ako učiteľka, s „ukazovátkom" v ruke, a ostatné deti píšu diktát alebo im čítam z knihy Rozprávky starej matere. Hra na učiteľku /ako sme ju vtedy nazývali/ bola mojou najväčšou záľubou.

Po celý život si zostala verná Krásnu nad Kysucou. Narodila si sa tu a vyše 30 rokov si pôsobila ako učiteľka v tunajšej základnej škole. Nenapadlo ti niekedy zmeniť svoje pôsobisko a vzdialiť sa od rodného mesta ?

Istý čas som sa pohrávala s takouto myšlienkou. Tá sa však rýchlo rozplynula, keď som začala učiť v základnej škole v mieste bydliska. Od samého počiatku až dodnes platí moje opakované tvrdenie, že táto škola pre mňa znamenala akoby môj druhý domov.

Pravidelne si pripravovala deti na recitačné súťaže. Lektorovala si v odborných porotách na obvodných a okresných súťažiach Hviezdoslavov Kubín. Stojíš za 40 umiestneniami žiakov, ktorých si pripravovala na prednes. Teba nelákalo recitovať?

V mladosti som recitovala často - ako členka ZPOZ pri životných jubileách, sobášoch a tiež som účinkovala na rôznych spoločenských oslavách. Oveľa viac pre mňa znamenala príprava detských recitátorov, spolupráca s nimi. Tejto činnosti som sa venovala s veľkou záľubou.

Ako sa pracuje s deťmi v dnešnej dobe?

Deti, s ktorými pracujem, sú úžasné. Veľmi si cením ich snahu, zodpovednosť a celkový prístup. Ja sa vždy teším na stretnutia s nimi. Mám pocit, že sú to takí moji malí kamaráti.

Tvoju prácu ocenilo nielen vedenie ZŠ Krásno nad Kysucou, ale aj primátor mesta. Môžeš nám prezradiť, o aké ocenenia išlo a čo pre teba znamenali?
Bolo to Ocenenie primátora za prínos k rozvoju mesta Krásno nad Kysucou a základná škola mi venovala Plaketu J.A.Komenského za obetavú a aktívnu prácu s deťmi. Takúto pozornosť a uznanie som nikdy neočakávala, ani som na to nemyslela, lebo snahu o svedomite vykonávanú prácu a dobré výsledky som vždy vnímala ako absolútnu samozrejmosť. Obidve ocenenia boli pre mňa predovšetkým veľkým, ale milým prekvapením a zároveň povzbudením do ďalšej práce. Prijala som ich s veľkou vďakou.

Keď si zaslúžene začala užívať dôchodok, nechýbala ti škola?
Veľmi. Keď som sa pred dvoma rokmi lúčila, dokázala som to iba s veľkým plačom. Našťastie to trvalo iba niekoľko dní. Situácia sa zvrtla a ja som ešte pokračovala v práci. V tomto školskom roku sa venujem už iba recitátorom, a tak si postupne zvykám aj na užívanie dôchodku.

Akým aktivitám sa venuješ vo voľnom čase?
Je ich dosť - bicyklovanie, lyžovanie, vyšívanie a tie ostatné sú spojené s víkendovou chalúpkou, ktorej sme krátkodobými majiteľmi.

Tvojimi najuznávanejšími morálnymi hodnotami sú čestnosť, pracovitosť a zodpovednosť. Nemyslíš si, že práve tieto hodnoty chýbajú ľuďom?
Áno, chýbajú mnohým. Spoločnosť by im to mala dávať na vedomie. Ale ja poznám oveľa viac ľudí, ktorí sú nositeľmi uvedených /ale aj iných/ morálnych hodnôt a ja si ich veľmi vážim.

                                                                                    Božena Slanináková
                                                                          Kysucké kultúrne stredisko v Čadci