Za organizátorov podujatia sa všetkým prihovorila a jubilantovi oficiálne zablahoželala starostka Obce Korňa Marianna Bebčáková a riaditeľka Kysuckého kultúrneho strediska v Čadci Silvia Kajanková.

Vladimír Šufliarsky sa narodil v roku 1944 v Dobšinej. Maturoval na Jedenásťročnej strednej škole v Šafárikove, terajšej Tornali. Už ako študent na strednej škole mal blízky vzťah k folklóru, čoho výsledkom bolo jeho účinkovanie ako tanečníka vo folklórnom súbore Čierťazeň v Šafárikove, vo folklórnom súbore Budúcnosť na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici a po príchode na Kysuce vo folklórnom súbore Kysučan v Čadci. Zároveň s folklórnou činnosťou rozvíjal aj svoj výtvarný talent, k čomu ho viedla na osemročnej strednej škole pani učiteľka Krištofová. Po maturite, v rokoch 1961 – 1966, študoval na pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici kombináciu výtvarná výchova a ruský jazyk. Výtvarnú výchovu študoval pod vedením akademických maliarov Štefana Pruknera, Jána Janošku, Jaroslava Kubičku a Dušana Zapletala. Posgraduálne štúdium v rokoch 1971 – 73 absolvoval u akademického maliara Róberta Dúbravca a Františka Ondru. V rámci štúdia na PF v Banskej Bystrici prišiel na Kysuce na ročnú pedagogickú prax, kde sa jeho pôsobiskom stala Základná škola v Korni. Už ako študent venoval maximálne úsilie výtvarnej tvorbe. V tejto činnosti chcel pokračovať aj novom pracovnom pôsobisku na Kysuciach v širšom merítku, preto hľadal kontakty pre takúto činnosť. Výsledkom bolo, že sa stal spoluzakladateľom Štúdia neprofesionálnych výtvarníkov regiónu Kysúc, ktoré od roku 1967 úspešne pracuje pri Kysuckom kultúrnom stredisku v Čadci, organizácii v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja.
Zúčastnil sa mnohých regionálnych, krajských a celoslovenských výstav, na ktorých získal mnoho ocenení. Vystavoval v Turzovke, Považskej Bystrici, v Ružomberku, v Dubnici nad Váhom, v Humennom, v Bratislave, v Kysuckej galérii v Čadci, v Oščadnici, v Starej Bystrici, v Čadci v Dome kultúry, v Trenčíne i v poľskej Rajczi. Prvú autorskú výstavu mal už v roku 1968 v Kysuckom Novom Meste, po ktorej nasledovali ďalšie.

Začiatky fungovania Štúdia sa neodmysliteľne spájajú s jeho menom. Autor uvádza zo svojich spomienok na toto obdobie: „Keď som v roku 1964 prišiel ako učiteľ na Kysuce, začal som účinkovať vo folklórnom súbore Kysučan a postupne som sa zoznamoval s aktivitami ZUČ. Rozvíjali sa aktivity v oblasti folklóru, ochotníckeho divadla, hudby, absentovala však výtvarná tvorba. Keďže som na PF študoval výtvarnú výchovu a sám som tvoril, tak som aj tu na Kysuciach začal hľadať kontakty v tejto oblasti. Zoznámil som sa s turzovským rodákom akad. maliarom Ondrejom Zimkom, ktorý ma povzbudil v snahe aktivizovať na Kysuciach aj oblasť výtvarnej tvorby. Prvá výstava bola inštalovaná v priestoroch Palárikovho domu v Čadci od 15. do 25. novembra 1967.
Boli sme presvedčení, že príprava výstav a konfrontačných stretnutí je jednoznačným prínosom pre amatérskych výtvarníkov.“

Jednou z hlavných charakteristík tvorby Vladimíra Šufliarskeho je zachytenie ducha krajiny s jej atmosférou a ich prepojenie s folklórom. Zmysel pre toto vzájomné spojenie mu umožňuje vytvárať diela, ktoré vizuálne a emocionálne komunikujú s divákom. Oživuje krajinné scenérie, a tak v nás prebúdza hlbší pocit identity a príslušnosti k slovenskej kultúre, čím udržiava živé spojenie medzi minulosťou a súčasnosťou.
Schopnosť vnímať krajinu ako "nádhernú realitu" so všetkými jej detailmi a farebnými odtieňmi vo vizuálno-portrétovej polohe ukazuje na jeho citlivý a hlboký vzťah k okolitému prostrediu. A hoci nejde o realistické zobrazenie, dokáže zachytiť podstatu krajinárskeho motívu. Zjednodušené tvary a svojrázna farebnosť dodávajú jeho obrazom autentickosť a originalitu, a sú jedným z hlavných pilierov jeho umeleckého štýlu.
Postavu človeka v krajine považuje za jej súčasť, ako jej harmonický doplnok. Prostredníctvom obrazov vyjadruje svoj názor na svet, človeka a všetko, čo sa v ňom deje a čoho je zároveň spolutvorcom. V kladnom i zápornom slova zmysle. Symbióza medzi ním samotným a prostredím, z ktorého čerpá inšpiráciu, vytvára diela, ktoré nielen vizuálne ale aj emocionálne hovoria o spoločnej existencii človeka a prírody.
Použitie techniky olejomaľby, tempery a akvarelu mu dáva širokú paletu možností k dosiahnutiu rôznorodosti vizuálnych efektov a vyjadreniu jeho umeleckej vízie. Jeho diela sú charakterizované silným a výrazným použitím čistých farieb, predovšetkým červenej, hnedej, zelenej, modrej a čiernej, ktoré transformuje do objemových tvarov gule, kužeľa a kocky, čím dosahuje výrazovú silu a dynamiku vyjadrenia večného dramatického životného pohybu.
Hlavným výtvarným prvkom je lineárne ohraničenie farebných plôch, ktoré dodáva obrazom kontrast. Tento spôsob mu umožňuje vyjadriť rôzne výrazové tvary a štruktúry a zároveň udržať ich výraznú čistotu a intenzitu. Výsledkom sú obrazy s výraznou dynamickou farebnosťou, ktoré diváka priťahujú a zároveň ho pohlcujú svojou intenzitou a výrazovou silou.
Vladimír Šufliarsky neustále rozvíja svoj výtvarný talent a ako jeden z najaktívnejších a najúspešnejších neprofesionálnych výtvarníkov na Kysuciach úspešne reprezentuje tento región a robí tak radosť obdivovateľom výtvarného umenia. Žije a tvorí v Korni.

Ľubica Ligocká, KKS v Čadci