Folklór, ľudové tradície a remeslá. Slová charakterizujúce remenára a brašnára JÁNA VNUKA (1973) z Dolného Vadičova, ktorý pokračuje v uchovávaní tradičného dedičstva Valachov v  podobe výrobkov z kože a kovu.  Ukážka prác z jeho tvorby je od 20.mája do 20.júna 2021 sprístupnená v priestoroch Pracoviska prvého kontaktu MsÚ v Čadci.

Remenárstvo a brašnárstvo, ale najmä vôňa spracovanej kože, uchvátili  Jána Vnuka natoľko, že svoje niekoľkoročné pôsobenie vo Folklórnom súbore Jedľovina (tanečník) a Ľudovej hudbe spod Ľadonhory (hra na husle), „vymenil“ za uchovávanie tradičného remesla valašskej kultúry na Kysuciach.  V jeho tvorbe nejde len o remeselné opracovávanie kože, ale i hľadanie pôvodných ľudových foriem a postupov spracovávania materiálu a štúdium historických zdrojov, ktoré využíva pri zhotovovaní detailov samotných výrobkov. Ako zdroj inšpirácie a nápadov mu slúžia i pôvodné vadičovské predmety, ktoré získava od svojich priateľov a známych.

Opasky, pracky,  kapsy, mešce, náramky, sponky a v ostatnom čase i vybíjaná valaška, ktorej rukoväť je zdobená starou technikou vybíjania drôtom, sú zhotovené z hovädzej kože, farbenej i nefarbenej. Neoddeliteľnou súčasťou kožených výrobkov sú vysekávané a gravírované pracky.

Zaujímavosti nielen z procesu samotnej tvorby, jej návrhov, výroby, ale i z histórie odevov Valachov, ich účelnosti a význame sú prezentované  v nasledujúcom  dokumente o Jánovi Vnukovi: 

REMENÁRSTVO

Remeselná špecializácia zaoberajúca sa výrobou remeňov, popruhov, konských postrojov, hnacích remeníc transmisií vodných kolies i parných motorov. Remenárska výroba si vyžadovala poznatky o vlastnostiach jednotlivých koží a o ich vhodnosti na dané použitie i technické vedomosti a zručnosti potrebné na zhotovovanie jednotlivých výrobkov.

BRAŠNÁRSTVO

Kožiarske výrobné odvetvie, ktoré sa pôvodne vyvíjalo v spojení s remenárstvom. Od remenárstva sa postupne oddelili samostatné cechy sedlárov a brašnárov či kapsárov. Historická literatúra sa zmieňuje o taškárstve, ktoré bolo rozšírenejšie v stredoveku ako v novoveku a zameriavalo sa na výrobu pre vyššie spoločenské vrstvy. No už začiatkom18. storočia (1706) sa v cenníku remenárskych výrobkov v Banskej Bystrici uvádzajú medzi výrobkami „vandrovské tanistry“ a „sedlakom tanistry“. V tomto meste bol v 19. storočí založený aj samostatný cech kapsárov. V živnostenskej organizácii, ktorá sa utvorila po zrušení cechov roku 1872, sa brašnárstvo často zlučovalo s remenárstvom a so sedlárstvom do jedného remesla. Brašnárstvo vznikalo najmä v oblastiach s rozvinutým chovom dobytka. Pre potreby ľudových vrstiev zhotovoval brašnár kapsy, opasky, remene, krpce, návlaky jednak na objednávku, jednak na predaj na trhoch či prostredníctvom podomových obchodníkov. Brašnárske výrobky pre roľníkov a pastierov sa zdobili obšívaním remienkom, vtláčaním reliéfnych foriem, kovových razidiel, profilovaných koliesok do vlhkej kože, vybíjaním mosadzných plieškov a krúžkov, vypletaním strapcov, vysekávaním kožených čipiek.