Veronika Hrušková sa narodila v roku 1962 v Turzovke. Celý život žije v Čadci.

Je vydatá a má tri deti. Radosť jej robia tri vnúčatá. Navštevovala strednú odbornú školu železničiarsku v Trenčíne, kde aj ukončila štúdium maturitou. Pracovala pre Železnice SR v Čadci ako tranzitér – prípravár.

Pred 14-timi rokmi jej choroba zmenila život a začala sa venovať ručným prácam – háčkovaniu, štrikovaniu, vyšívaniu, šitiu a foteniu. V detstve ju k šitiu priviedla jej babka, na ktorú s láskou spomína pri svojom tvorení.

„Techniku, ktorú ju babka naučila “, ako sama napísala, vraj využíva dodnes:

“čo sa v mladosti naučíš, na starobu nájdeš“. Navštevuje univerzitu tretieho veku. Najlepšími kritikmi a inšpiráciou sú deti, najmä vnúčatá. Čo sa páči deťom je radosťou aj dospelým.

Šije handrové bábiky, handrové báby v kroji (v našej výstave prezentuje svadobný kroj z Vadičova. Ten sa odlišoval tým, že muži nosili pierko na klobúku nie na hrudi), rozprávkové postavičky, zvieratká, rastliny, vankúše a rôzne iné dekoratívne predmety.

Ručne dozdobuje strojom šité hračky, zdobené krajkami a stuhami, domaľovávané textilnými farbami. Do priestorovej formy vypĺňa dutým vláknom.

Svoju prácu prezentuje na rôznych podujatiach, výstavách, remeselných trhoch pod poetickým názvom Vretienko.