Prvé dva dni sa starší žiaci  preniesli s Tomášom Kriššákom medzi strasti a slasti informačnej bezpečnosti. Lektor upriamil pozornosť na fakt, že dezinformácie boli v spoločnosti vždy prítomné a vedeli ovplyvňovať množstvo ľudí. „Dezinformácie majú tú silu, že sa stanú akoby normou a ľudia prestanú byť na klamstvo citliví. S ľuďmi je to ako s dvoma vlkmi v sebe – jeden je čierny plný netolerancie a hnevu a druhý biely, plný dobra a pochopenia, záleží od nás, ktorého z vlkov budeme kŕmiť a ktorý v nás nakoniec prevládne,“ vysvetľoval Tomáš. I napriek tomu je dnešná doba pre nás väčšou výzvou v boji proti dezinformáciám oproti minulosti. Prečo je to tak, vysvetlil lektor takto: „Časové rozdiely medzi tým ak sa vyvíjajú komunikačné technológie sa neustále skracujú. Kým v minulosti mali ľudia aj stovky rokov na to, aby sa im prispôsobili, tak dnes sa vyvíjajú tak rýchlo, že na to nestačí ani jedna generácia.“ A preto sme zaplavení sociálnymi sieťami, množstvom dostupných, no nie vždy dôveryhodných informácií. Je na nás, podľa slov Tomáša, aby sme k nim pristupovali s určitou dávkou skepticizmu, vďaka ktorej ich vieme overovať a selektovať.

V stredu a štvrtok bola pre piatakov určená téma šikany a najmä kyberšikany, ktorú zastrešila Andrea Cox. Bolo naozaj zaujímavé sledovať, akým spôsobom dokázala deti zapojiť, dostať ich do témy. V každom kolektíve upriamila pozornosť na to, že všetky deti v triede vlastne tvoria jednu sociálnu sieť – skupinu, ktorá má niečo spoločné. Niekedy sa v tejto sociálnej skupine ale tvoria problémy. „Prečo si myslíte, že niekto šikanuje?“ spýtala sa detí Andrea, „ten človek, ktorý niekomu ubližuje, najčastejšie ho tiež niečo bolí, má sám nejaký problém a tým, že niekomu ubližuje, tak si to kompenzuje.“

Aktéri pri šikanovaní sú podľa Andrei traja: cieľ útokov, útočník a prihliadajúci. „Ak mi niekto ubližuje, neznamená to hneď, že som cieľ, resp. obeť. Ak si ma niekto za cieľ vybral, tak ja to viem zmeniť – môžem o tom niekomu povedať, môžem hľadať pomoc. Zároveň ako som v úlohe prihliadajúceho – teda vidím, že niekomu robia zle, tak mu viem pomôcť. Niekedy napríklad len nejakou správou, v ktorej ho podporím, že v tom nie je sám.“

Obaja lektori sa dotkli aj témy kritického myslenia, ktoré s témami úzko súvisí. Kriticky mysliaci človek má totiž myseľ vytrénovanú tak, že pri akomkoľvek tvrdení, argumente, článku či skutku pozerá pod povrch. A toto neplatí len pre tých, ktorí sa stali súčasťou projektu, ale pre celú spoločnosť.

Ďakujeme za príležitosť realizovať projekt všetkým, ktorí sa stali jeho súčasťou – riaditeľom škôl a pedagógom, žiakom a študentom a obom naozaj skúsenými a zanieteným lektorom, ktorých cieľom je meniť našu spoločnosť k lepšiemu. Majme tento cieľ spoločný...

Ing. Mgr. Katarína Borisová

KKS v Čadci