XXX

Dlhé sú chodníky
dlažby pokušenia,
chodíme po nich po špičkách,
pokiaľ majú tvary hladké.
Väčšinou však nevšímavo
stupaje, kročaje a hrdosť bez konca.
Nazeráme hmatom
dianie
až kým nás nevykopnú.
Rozbila mi hlavu, tá kocka hodená,
zasiahlo ma
Darwinové zameškanie
Unavených.
Tak teda preto ležím
mimo
chodenia.
XXX

Dvere otvorené sú
zloba hrmiacej nádeje
zabuchnutým plačom
sa zrkadlil strach

a skryte trasu steblá
trápnym náznakom utiahnuté
ponižujú svoju časť
bdenia temného sna

neuľahnú zúfalé vankúše
i ubité žiaľom budia
kroky bezmocne v
nápeve voňavého dňa

Dvere otvorené sú
sklonená zdvorilosť
vykročila ku klenbe
odhodlaného milosrdenstva