● Anička, máš pedagogické vzdelanie, ale tvoje pôsobenie sa spája aj s kultúrou v našom regióne. Čo ti je bližšie?
Ťažko povedať. I keď je pravda, že po ukončení vysokej školy som sa v školstve veľmi neohriala. Dostala som totiž príležitosť rozbehnúť činnosť v novootvorených priestoroch Klubu mládeže v Kysuckom Novom Meste. Vznikol z potreby poskytnúť mladým ľuďom v KNM možnosť na zmysluplné trávenie voľného času. A myslím, že sa to podarilo. Bolo to miesto na stretávanie, klubové večery s hudbou, folkové koncerty, netradičné divadlá, stretnutia so vzácnymi ľuďmi, cestovateľské večery...
● Ako fungoval taký klub?
Ten mládežnícky klub bol kuriózne miesto, pretože vznikol z bývalej pivárne v Dome kultúry a dodnes stretávam ľudí, ktorí na naše programy chodili a majú príjemné spomienky. Vtedy sa prirodzeným spôsobom vytvorila akási nikým nezvolená klubová rada, výborný tím nadšených mladých ľudí, ktorí mi pomáhali a spolupracovali na zaujímavých podujatiach. Boli to vysokoškoláci, stredoškoláci i zamestnaní mladí ľudia. Úžasná partia. Rada na nich spomínam. Klub bol otvorený v podstate každý deň v týždni. Mala som vtedy voľnú ruku pri dramaturgii programu, a tak ho navštívilo mnoho spisovateľov, umelcov, športovcov... Spomínam si napr. na nezabudnuteľné stretnutie s Jarom Filipom, večery s Danielom Hevierom, Petrom Jarošom - autorom známej Tisícročnej včely, Tomášom Janovicom, krasokorčuliarom Jozefom Sabovčíkom, na koncerty Jarka Nohavicu a ďalších folkových spevákov, na stretnutie s horolezcom Ivanom Gálfym... , ale samozrejme aj diskotéky, vždy s nejakým programom. Dlho by som musela vymenúvať, aby som pripomenula všetko zaujímavé, čo sa tam dialo.
● Nechýba niečo podobné mladým ľuďom v meste aj dnes?
Asi áno. Vidím to na mojich dospelých deťoch, že naozaj veľa možností nemajú. Aj niekdajšie „decká z klubu" /dnes už rodičia detí v podobnom veku, ako keď oni chodili do klubu/ kde-tu zavzdychajú, že v našom meste chýba podobné zariadenie.
● Čo je s klubom dnes?
Po roku 1989 sa zmenila spoločenská situácia, podpore takýchto aktivít a zariadení spoločnosť prestala akosi fandiť. Preto som sa vrátila do školstva. Keďže mám aprobáciu slovenský jazyk a literatúra + hudobná výchova, v mojej učiteľskej práci som často využívala zážitky s osobnosťami, ktoré sme si pozývali na klubové večery a boli veľkým prínosom vo vyučovaní. V škole som sa popri učiteľskej práci venovala aj talentovaným deťom, predovšetkým v oblasti umeleckého prednesu, tvorivého písania a vlastnej tvorby. A keď sme začali mať úspechy na celoslovenských súťažiach, napadlo ma, že by som sa tomu chcela venovať naplno. Nielen popri vyučovaní.
● A tak si zmenila pôsobisko?
Odišla som zo školy, kde som mala stále miesto, plný úväzok a kde som bola spokojná. Ale nikdy nie je tak dobre, aby nemohlo byť ešte lepšie . Dala som si žiadosť na ZUŠ, kde rozšírili literárno-dramatický odbor o slovesné oddelenie. Bola som milo prekvapená, keď mi prišla kladná odpoveď. Oblasť, do ktorej patrí práca s umeleckým slovom - autorské písanie, umelecký prednes individuálny i kolektívny, rétorika, moderovanie, dopisovateľská činnosť...to ma vždy lákalo. Dala som výpoveď na ZŠ, opustila som  mojich šiestačikov a od septembra 2012 pôsobím v ZUŠ.
● S tvojimi žiakmi ťa vidieť na rôznych súťažiach a nielen okresných či regionálnych, ale aj krajských a celoštátnych. Napĺňa ťa práca v ZUŠ?
Vždy sa veľmi teším z úspechov mojich zverencov. Začiatok bol ťažký, lebo som si najskôr musela získať žiakov. A potom začal kolotoč nácvikov, podujatí, súťaží, ktorý trvá dodnes. Máme v našej triede takú stenu, kde sú na šnúrach zavesené diplomy detí, ktoré získali za tie dva roky. Je ich veľmi veľa, už ich ani nepočítame.
● Čim je špecifická práca učiteľa v LDO ZUŠ ?
V našej triede je vyše 50 detí, ktoré sú rozdelené podľa veku do skupín a to určuje aj ich činnosť. Najmenší /škôlkari a prváci ZŠ/ sa venujú predovšetkým umeleckému prednesu a drobným dramatickým vystúpeniam na koncertoch, programoch v meste. No boli už aj na súťažiach. Mojím najmladším žiačikom sa stal malý trojročný Dominik Suchoň, šikovný chlapček, ktorý sa nebojí vystupovať sám na javisku a už minulý rok s nami absolvoval krajskú súťaž v umeleckom prednese poézie a prózy, recitačných kolektívov a divadiel poézie Vajanského Martin. Keďže častým javom u tých najmenších je aj nedostatočná výslovnosť, je to tiež dôležitá súčasť vyučovania. I keď mnohé z nich navštevujú logopéda, snažíme sa aj na hodinách hravou formou jazykolamov, krátkych riekaniek a vyčítaniek pomôcť čistejšej výslovnosti.
Tí starší sa už zapájajú do náročnejších činností. Moderujú programy a koncerty v ZUŠ a tiež v nich účinkujú, vždy sa tešia na výchovné koncerty pre deti MŠ, zúčastňujú sa súťaží v individuálnom i kolektívnom umeleckom prednese, divadiel poézie, v rétorike, vlastnej tvorbe, obľubu si získala aj regionálna súťaž mladých moderátorov KYSUCKÝ MIKROFÓN, ktorú pravidelne oganizuje Kysucké kultúrne stredisko v Čadci. Dnes je veľmi veľa možností dať priestor talentovaným deťom. Tie však musia chcieť svoj talent využiť.
● Mohla by si vymenovať niektoré z úspechov tvojich žiakov?
Talentovaná stredoškoláčka Zuzka Janíková za svoju literárnu prácu Daň za starobu získala v celoštátnom projekte Európa v škole 2014 ako cenu týždenný letecký pobyt v medzinárodnom študentskom tábore v Bruseli. Medzi najvýraznejšie talenty v mojej triede patrí tiež študentka Dominika Chrastová, ktorá boduje snáď na všetkých celoslovenských literárnych súťažiach, ktorých sa zúčastní a s úspechom sa venuje tiež rétorike. Myslím, že o nej ešte budeme veľa počuť. Dobré meno ZUŠ robí tiež stredoškoláčka Nika Capeková na súťažiach v umeleckom prednese a v minulom školskom roku sa prebojovala aj na celoštátne kolo mladých moderátorov. Je mi ťažko nevymenovať aj ostatné šikovné deti, ktoré sú v LDO. Spomeniem ešte čerstvý úspech ôsmačky Petronely Lukáčovej, ktorá sa na prestížnej esejistickej súťaži Hodžov novinový článok umiestnila v zlatom pásme a cenu si nedávno prevzala v Pálfyho paláci v Bratislave.
● Vrátila by si sa späť vyučovať do ZŠ?
Ťažká otázka. Práca ma naozaj bavila aj tam a popri učení som si vždy našla so žiakmi čas aj na podujatia, na ktoré si rada spomeniem aj s odstupom času. Napríklad na pobyt v San Reme a výlet do Monaca s mojou bývalou triedou na ZŠ Nábrežná v Kys.Novom Meste. Spolu s kolegyňou Jolankou Kubišovou-Madigárovou sme sa s deťmi /vtedy boli ôsmaci/ zúčastnili celosvetovej prehliadky kreativity žiakov. Alebo na nezabudnuteľný kurz tanca mojich deviatakov, ktorý viedla nadšená Majka Ondreášová a na to, ako bol záverečný Venček a dídžeja nám robil riaditeľ školy, permanentný hudobný nadšenec Igor Drexler.
● A čím si vypĺňaš svoj voľný čas, okrem práce s deťmi?
Mám rada umenie vôbec, televízia mi nechýba, rada plávam a hýbem sa v rámci možností, nadovšetko mám rada svoju rodinu a nášho psíka, rada sa rozprávam s ľuďmi, ale rada aj počúvam. Aj mojich žiakov, ich úprimnosť vie dať veľa.

                                        Božena Slanináková
                          Kysucké kultúrne stredisko v Čadci