Veronika Hoštáková je vedúcou folklórnej skupiny a formujúceho sa folklórneho súboru Vajčovci v Hornom Vadičove, kde folklór patrí neodmysliteľne ku každodennému životu. Ako sa ku folklóru Veronika dostala a čo ju najviac napĺňa? Spýtali sme sa jej v rozhovore.

Prezraďte našim čitateľom niečo o sebe - odkiaľ ste, kde ste študovali a čo popri folklóru ešte robíte?
Pochádzam z Oščadnice, ale už viac ako polovicu života bývam v Hornom Vadičove, kde som sa vydala. Študovala som na Strednej priemyselnej škole dopravnej vo Zvolene a neskôr na Vysokej škole dopravy a spojov v Žiline odbor cestnej dopravy. V súčasnosti som dopravná policajtka, takže som ostala verná doprave.
Ako ste sa dostali k folklóru?
S folklórom som začala počas vysokoškolského štúdia, keď som pôsobila vo folklórnom súbore Drevár v Krásne nad Kysucou a tak sa začala moja celoživotná záľuba.
Folklór vo Vajčovskej doline má naozaj dlhú tradíciu. Odkedy sa píše jeho história?
Áno, história je veľmi dávna a stále prítomná. Vo Vadičove boli vždy dobrí muzikanti a staré piesne ostali stále živé. V rokoch 1973 až 1995 tu pôsobila folklórna skupina. Po niekoľkoročnej odmlke sme sa v roku 2009 s niektorými starými členmi Jožkom Halúskom, Jozefom Pavlúsikom a s Kamilom Urbaníkom a za podpory starostu obce Vladimíra Káčerika dohodli na obnove činnosti folklórnej skupiny. Folklórnu skupinu až do roku 2013 viedol Kamil Urbaník a vedúci muziky bol Jozef Halúska.
Čím je folklór vo Vajčove špecifický?
Určite je to drevená muzika (1. husle, 2. husle, kontra a basa), v súčasnosti v Hornom a Dolnom Vadičove pôsobí niekoľko muzík. Kroje, muzika, tanec,... má spoločné prvky skôr s Terchovou ako s ostatnými oblasťami na Kysuciach. Terchová je cez kopec a „Vajčovci" tam mali aj svoje hole, kde pásli dobytok a ovce. Dokonca sa traduje, že „Vajčovci" učili Terchovcov hrať.
Ako často sa s členmi súboru či skupiny stretávate a koľko členov máte v súčasnosti?
Skupina má v súčasnosti 26 členov vo veku od 15 do 72 rokov . Starší členovia sú studnicou piesní a zvykov a súčasne sú cennými radcami, čo sa týka autentickosti tanca a krojov. Mladší členovia dodávajú súboru dynamiku a zmysel činnosti. Ak by sme nemali mladých pokračovateľov, ktorí budú naďalej uchovávať zvyky a tradície našich predkov, tak by naša činnosť strácala zmysel. Som nesmierne rada, že väčšinu našej skupiny tvoria mladí ľudia. Skupina sa stretáva na skúškach raz týždenne.
V repertoári máte niekoľko choreografií i pásiem. Aké napríklad?
Sú to pásma Regrúti, Drápačky, Svadba, Šibačky, Posedenie na pľaci a choreografia „Ve Vajčove pri muzike". Takisto prezentujeme krásne Vadičovské piesne prostredníctvom ženskej a dievčenskej speváckej skupiny. Naša skupina prispieva aj k tomu, aby ostali v našej obci stále živé rôzne zvyky - stavanie , váľanie májov, fašiangový sprievod, pochovávanie basy,... atď.
Tento rok ste sa prihlásili i do regionálnej súťažnej prehliadky tvorivé choreografie folklórnych kolektívov a postupujete na krajskú prehliadku. Priblížte našim čitateľom o akú choreografiu ide a ako vznikla.
Je to už spomínaná choreografia „Ve Vajčove pri muzike" a ako už z názvu vyplýva, znázorňuje ako sa voľakedy zabávala mládež na tancovačke. Pre túto choreografiu sme sa rozhodli, aby sa naša mládež mohla „vyskákať" a tak sa stal folklór pre nich príťažlivejší. Pásma znázorňujúce rôzne zvyky sú menej dynamické. Túto choreografiu pre nás spracovala Mgr. Jana Ozaniaková.
Ako ste už povedali, neoddeliteľnou súčasťou skupiny je aj tzv. drevená muzika. Akú má táto históriu?
V rokoch 1973 až 1995 v našej skupine účinkovalo viacej muzikantov, naposledy v zložení Gašpar Urbaník, Štefan Jarošík, Celestín Káčerik a Palko Ozaniak. Po obnovení skupiny v roku 2009 až do roku 2013 účinkovala muzika v zložení Jozef Halúzka, Ivan Zajac, Ivan Harcek a Jozef Urbaník. Pre pracovné povinnosti sa toto zloženie rozpadlo a v súčasnosti máme mladú muziku v zložení Martin Ďurčo, Monika Mintachová, Tomáš Sýkora, Andrej Vnuk (všetko študenti) a Jozef Halúzka.
Čo Vás teda pri tejto práci najviac napĺňa?
Je to radosť. Schádzame sa pri pesničke a tanci preto, lebo nás to teší. Pomáha nám to odreagovať sa od bežných starostí a povinnosti, či už pracujúcich, alebo študentov a tí skoršie narodení sa aspoň na chvíľu prenesú do mladších čias. Samozrejme, veľmi ma napĺňa a teší aj radosť ktorú svojím vystúpením a činnosťou rozdávame aj ostatným.
Keby sme sa v mysli presunuli takých 10 rokov dopredu, ako by ste chceli skupinu i súbor vidieť?
Zatiaľ sme iba skupina, prezentujeme ľudové zvyky a tradície. Ako som už povedala, teší ma, že sa o folklór u nás zaujímajú aj mladí ľudia. Bola by som rada, keby sa nám podarilo popri nových pásmach nacvičiť aj ďalšie choreografie tanca. Takže o desať rokov by som chcela vo Vadičove vidieť pracovať nielen úspešnú folklórnu skupinu, ale i folklórny súbor.
Bc. Katarína Belková
KKS v Čadci

