Ing. Dušan Chilý je rodák z Dunajova. Základnú školu navštevoval v rodnej dedine a v Ochodnici. Po ukončení Gymnázia v Čadci študoval na vysokej vojenskej škole a na vojenskej akadémii. V armáde a v diplomatickej službe pôsobil až do odchodu na dôchodok.
Kedy sa u vás začalo prejavovať výtvarné cítenie, od detstva alebo vás táto vášeň opantala až v neskoršom veku ?
Uľžv predškolskom veku som rád kreslil a ceruzou vyjadroval svoje predstavy na hocijaký kus papiera, ktorý som našiel. Na základnej škole v Ochodnici a počas gymnázia som navštevoval výtvarný krúľok. Potom nasledoval akýsi útlm a naplno som sa však svojmu koníčku začal venovať ž po odchode do dôchodku v roku 2004.
Môžete nám prezradiť, ako sa dalo skĺbiť maľovanie s náročnou prácou v armáde?
Ak človek chce, vždy si nájde čas na svoje záľuby. Avšak počas profesionálnej vojenskej služby som sa maľovaniu venoval len sporadicky. Dôvodom nebol iba nedostatok času, ale aj absencia vhodných podmienok pre túto činnosť a hlavne orientácia na iné koníčky a záujmy, ktoré boli viac spojené so zamestnaním profesionálneho vojaka i s mojím konkrétnym zameraním v práci.
Zrejme dlhoročné tlmenie tejto záľuby ale aj možnosť vidieť krásne výtvarné diela in natura v galériách či priamo „na ulici" počas môjho pôsobenia v zahraničí vo mne prebudilo túžbu začať maľovať. Bez moľnosti odborného vedenia a pomoci som si začal kupovať knihy o výtvarnom umení a keď to čas dovolil študovať diela našich i zahraničných výtvarníkov ako aj teóriu výtvarných techník.
Určite ste niekým, niečím inšpirovaný. Máte nejaký vzor vo výtvarnom umení?
Nemám žiadny konkrétny vzor, ale páči sa mi tvorba mnohých našich i zahraničných výtvarníkov, v dielach ktorých hľadám inšpiráciu. V minulosti ma okrem iného inšpirovala predovšetkým krajinomaľba ruských a ukrajinských maliarov alebo anglických akvarelistov. V súčasnosti sú mojimi najobľúbenejšími hlavne španielski akvarelisti Quesada a Parramón. Najväčšiu inšpiráciu však poskytuje príroda a vôbec život okolo nás.
Zrejme každý výtvarník má rád niečo iné, špecifické. Čo je tým vaším naj?
Napriek súčasným prevládajúcim abstraktným trendom preferujem realistickejší prístup k spracovaniu témy. Páči sa však aj súčasné moderné výtvarné umenie a myšlienkovo bohaté profesionálne spracované diela renomovaných autorov. Nemám rád snahy o čo najmodernejšie a najoriginálnejšie stvárnenia, výsledkom ktorých býva často iba nič nehovoriaci zhluk farieb a tvarov. Vzniká niekedy dojem, že autor sa nevie vyjadriť inak, preto sa schováva za abstraktné vyjadrenie.
Aké techniky využívate pri maľovaní, kde by ste zaradili vašu výtvarnú tvorbu?
Preferujem olej, akryl a akvarel. Spôsob môjho výtvarného prejavu je realizmus, mojím cieľom je postupne sa zbavovať popisnejšieho spôsobu, ísť k podstate témy a vyjadrovať sa viac v syntéze a v skratke.
Po odchode do dôchodku ste boli členom výtvarného štúdia v Trenčíne, po príchode na Kysuce ste sa stali členom Štúdia neprof. výtvarníkov, ktoré pracuje pri KKS v Čadci. Patrite medzi najaktívnejších členov. Čo vám prinieslo členstvo v štúdiu, prípadne porovnajte ich činnosť?
Členstvo v Štúdiu neprofesionálných výtvarníkov v Čadci pre mňa znamená výrazný posun dopredu. KKS v Čadci ma prekvapilo množstvom aktivít, každoročne pripravovaných pre výtvarníkov. Ide predovšetkým o plenéry, kolektívne i autorské výstavy a stretnutia výtvarníkov nielen v rámci okresu ale aj na medzinárodnej úrovni. Všetky tieto aktivity umožňujú konfrontovať svoje práce s inými, konzultovať s renomovanými profesionálnymi výtvarníkmi, učiť sa a získavať potrebnú prax a skúsenosti. Nechcem porovnávať, ale veľmi si cením ústretovosť a úprimný záujem všetkých príslušníkov KKS v Čadci.
Od roku 2004 pravidelne prispievate do regionálnej, krajskej, prípadne celoštátnej sú»aľe VÝTVARNÉ SPEKTRUM. V minulom roku ste za výtvarné diela: Daždivý deň - akvarel a Staré vŕby - akvarel, získal ocenenie a postup do krajského kola. Výtvarné dielo „Daždivý deň" postúpilo až do celoštátneho kola. V roku 2007 ste získal ocenenie aj na celoštátnom kole. Potešili vás tieto úspechy?
Samozrejme každý úspech poteší a súčasne dodá chuť nielen pokračovať ale aj skúšať niečo nové, čo by mohlo priniesť ďalšie úspechy, to je prirodzené. Aj keď sa mi páči nejaký obraz, čo som práve namaľoval, za nejaký čas s tým už väčšinou nie som spokojný a najradšej by som ho premaľoval. Myslím, že nie je dobré, ak človek začne byť sám so sebou spokojný.
Vaše výtvarné diela boli vystavené v Trenčíne, Čadci, Oščadnici, Krásne nad Kysucou, Humennom, Piešťanoch, Žiline, Uhorskom Hradišti, v poľskej Rajczi a v Rybniku. Výstavu, ktorého umelca i svetového mena - by ste si s radosťou pozreli?
V tomto ohľade nemám špeciálne prianie, rád si prezriem každú dobrú výstavu či už ide o práce významných umelcov alebo aj neprofesionálnych výtvarníkov.
Nedávno ste sa dožili krásneho životného jubilea 60 rokov. Čo vás celé tie roky najviac držalo nad vodou, aby ste zvládli náročné funkcie?
Predovšetkým snaha nevzdávať sa v prípade neúspechu, pokračovať ďalej a presadiť sa aj v prípade, ak to vyvolá ďalšie problémy, napríklad nepriazeň okolia. Schopnosť sústrediť sa na precízne riešenie aktuálnych a podstatných problémov a odsunúť bokom nepodstatné záležitosti. V neposlednom rade moja manželka, ktorá so mnou prešla celé to náročné obdobie profesionálneho vojaka na viacerých pôsobiskách doma i v zahraničí a bola mi vždy veľkou oporou. A samozrejme kolektív, ľudia ktorí ma dokázali pochopiť a spolupracovali.
Život je ešte stále pred vami. Aké sú ešte vaše nesplnené túžby a priania?
S pribúdajúcim vekom sa u každého človeka mení aj jeho „hodnotový rebríček". Po doterajšom zaujímavom a niekedy až dobrodružnom živote už nemám žiadne nesplnené túžby. Beriem to, čo život dáva a mojím prianím do budúcnosti je predovšetkým zachovať si zdravie sebe i mojím blízkym a byť užitočný tím, ktorí ma potrebujú. Popri tom si nájsť dostatok času na svoje koníčky: šport, príroda, turistika a samozrejme maľovanie.
Dňa 29. januára 2014 bola slávnostnou vernisážou predstavená výtvarná tvorba jubilujúceho autora a aktívneho člena štúdia Ing. Dušana Chilého z Dunajova pod názvom: KEĎ KRAJINA HRÁ PRÍM. Pri tejto príležitosti odovzdala riaditeľka Mgr. Silvia Petreková v mene Kysuckého kultúrneho strediska v Čadci autorovi ďakovný list za aktívnu a dlhoročnú prácu v oblasti výtvarnej tvorby a za úspešnú reprezentáciu regiónu Kysúc doma i v zahraničí, s prianím veľa ďalších tvorivých rokov.
Organizátor výstavy i autor srdečne pozývajú všetkých návštevníkov do oázy pokoja a krásnej kysuckej prírody, ktorú môžete zažiť po zhliadnutí výstavy, ktorá je sprístupnená v Dome kultúry v Čadci do 13. februára 2014.
Emília Jašurková
odborná pracovníčka KKS v Čadci

