eva_baov_kys.nov_mesto.jpg10 otázok Eve Bačovej z Kysuckého Nového Mesta, fotografke a členke Štúdia fotoamatérov, ktoré pracuje pri Kysuckom kultúrnom stredisku v Čadci.

Ste aktívnou členkou štúdia neprofesionálnych fotografov. Z Vášho života sme sa však zatiaľ nemali možnosť veľa dozvedieť. Prezradíte nám niečo o sebe?

Tak v Kysuckom Novom Meste vyrastám od narodenia. Základnú školu som navštevovala v KNM, potom som maturovala na Strednej zdravotníckej škole v Čadci.  Vysokoškolské pedagogické štúdium som absolvovala v Banskej Bystrici na Univerzite Mateja Bela, ktoré som si neskôr doplnila aj štúdiom špeciálnej pedagogiky v Bratislave na Univerzite Komenského. V súčasnosti  sa popri pracovných povinnostiach snažím realizovať aj vo svojom umení.

Keď sa v našom Štúdiu povie Evka Bačová, každý si hneď predstaví krásne fotky koní. Vy ich ale nielen fotíte ale aj kreslíte, však?

 Kone kreslím od malička, najskôr po stenách, potom po knihách a zošitoch. Techniku som začala získavať až počas vysokoškolského štúdia.  Dá sa povedať, že od svojich osemnástich kreslím kone. V súčasnosti pribúdajú aj iné zvieratá.

Predstavili ste Vaše výtvarné diela už aj na výstave?

Áno, predstavila. Konkrétne na regionálnej výstave - VÝTVARNÉ SPEKTRUM, ktorej organizátorom je  Kysucké kultúrne stredisko v Čadci.

Máte nejaký vzor vo fotografickej tvorbe? Ste niekým, alebo niečím inšpirovaná, alebo tvoríte len podľa seba?

Obdivujem veľa fotografických diel a nedá sa jednoznačne povedať, že mám nejaký vzor. Od každého sa poučím v niečom a skladám si tak vlastnú mozaiku „dokonalej fotografie“. Dôležité je však si aj niečo prečítať z teórie, nielen vyhľadávať vzory.  No najdôležitejšie je robiť to.Samozrejme tvorím hlavne pre radosť, ale som rada, keď fotografie majú úspech a páčia sa aj klientom, respektíve fotoobjektom, či majiteľom koní.  Som inšpirovaná hlavne prírodou, snažím sa o zachytenie okamihu. Chcem aby každá fotografia mala príbeh alebo ukrývala konkrétnu myšlienku. Jednoducho chcem, aby fotografia mala dušu. Je veľmi jednoduché urobiť peknú fotografiu, ale ešte krajšie je, keď môže niečo povedať človeku a vzbudiť v ňom emócie.

Už niekoľko rokov ste členkov v Štúdiu fotoamatérov, dokonca i členkou  výtvarného Štúdia, čo Vám dalo toto členstvo? Je niečo z tohto obdobia, načo radi spomínate?

Dalo mi predovšetkým príjemné chvíle v spoločnosti skvelých ľudí. 

Áno, rada spomínam na Martina Romana, ktorý ma do štúdia fotoamatérov priviedol, ktorý žiaľ, už nie je medzi živými. Ale taktiež spomínam rada na svoj prvý fotoaparát SMENU, ktorý som dostala od svojej mamy, a ešte stále ho mám  niekde založený.  A tiež nikdy nezabudnem na chvíľu, keď som prvýkrát prišla na štúdio výtvarníkov a hneď som zaujala pozornosť svojimi kresbami koní.

Pravidelne prispievate  do regionálnej postupovej súťaže fotoamatérov  Kysúc – AMFO, posielate svoje fotografie aj do iných súťaží?

Samozrejme, napríklad  fotosúťaž Na brehu priezračnej Kysuce. Teraz som napríklad posielala fotky aj do súťaže Najkrajší koníček.

Výstavu, ktorého fotografa - i svetového mena - by ste si radi pozreli?

Skôr by som rada pozrela svetovú výstavu od viacerých reprezentantov.

Dňa 8. 11. 2013 bola slávnostnou vernisážou otvorená Vaša autorská výstava v Dome kultúry v Čadci, pod názvom ZO ŽIVOTA KONÍ. Túto si návštevníci môžu pozrieť do 20. novembra 2013. Neuvažujete napr. i o iných témach fotografií?

Myslím si, že ešte stále mám čo zdokonaľovať.  Téma „Kôň“ zostane.  Určite budem  však využívať aj ďalšie prírodné motívy. Chcela by som sa však viac zamerať na reportážnu fotografiu, a to najmä v oblasti športu.

Máte ešte nejaký nesplnený sen v oblasti fotografického a výtvarného umenia ?Raz by som chcela  niekoľko dní sledovať voľne žijúce kone a nafotografovať ich správanie vo voľnej prírode, bez človeka. Ale či sa mi to podarí...je to naozaj len sen.

Vaše životné krédo?

Moje krédo by som mohla charakterizovať myšlienkami:  Nech robíme čokoľvek, majme na pamäti, že na druhej strane stojíte vy sám. To čo dávame, nakoniec aj dostaneme. Možno nie hneď, ale neskôr určite. A ak chceme niečo robiť, tak to robme, pretože bez toho neexistuje progres.

Prajem kysuckej fotografke, aby sa jej aktuálna výstava fotografií páčila návštevníkom. A do budúcnosti jej želám veľa dobrého svetla na spracovanie fotografií do ďalších súťaží a výstav.

 

                                                                                                                                         Emília Jašurková

                                                                                                          KKS v Čadci