Ako sa rodáčka zo Starého Tekova dostala na Kysuce?

Dievča z tekovskej roviny zatúžilo po horách.  Na Kysuce som prišla s manželom, ktorý po skončení vysokej školy dostal umiestenku do podniku KYSUCA OPP v Čadci. No a Kysučanka  som už  47 rokov a nevymenila by som už Kysuce za iný región.

Po štúdiu na pedagogickej škole v Nitre ste dlhé ruky pôsobili v tejto oblasti. Znamená to, že Vás práca v školstve bavila?

Po príchode na Kysuce som pracovala ako učiteľka  v MŠ v Čiernom,  MŠ Čadca Hálkova  a MŠ Revolučná a ako riaditeľka v MŠ Slovenských dobrovoľníkov. Potom som pracovala ako inšpektorka  materských škôl v okrese Čadca.

Pracovať s malými deťmi je radosť, ale aj zodpovednosť. Môžete formovať ich detské duše, dávať im to najlepšie zo seba, ako aj z okolitého sveta. V detských očiach sa vám odrazí úprimnosť, vďačnosť a láska za všetko, čo pre nich robíte. Žiť a pracovať s deťmi je jedna z najkrajších , ale aj najnáročnejších profesií.

Odkedy sa intenzívnejšie venujete maľovaniu, je to záľuba alebo dar, ktorý ste dostali do vienka?

Už ako žiačka základnej školy som sa kamarátila s papierom a ceruzkami. Je to záľuba a dobré vedenie pedagógov v škole. Využívala  som túto zručnosť aj v práci s deťmi v MŠ. Intenzívnejšie som sa začala venovať tejto záľube až na dôchodku. Doma a aj na našej chalupe mám na to svoj priestor, tam sa venujem výtvarným činnostiam a tak sa odosobním od každodenných starostí.

Kam  by ste zaradili Vašu výtvarnú tvorbu ?

Moja výtvarná tvorba  je zameraná na portrétovanie, na kresbu ceruzkou a uhlíkom. Venujem sa aj maľbe akvarelom a menej už olejomaľbe. Táto záľuba je náročná na materiálne vybavenie a financie. Ale som rada, že moja tvorba poteší mnohých ľudí.

Máte nejaký vzor vo výtvarnom umení, inšpiruje Vás niekto?

Mojím vzorom v kreslení bol môj pán učiteľ na základnej škole a tiež pán profesor na pedagogickej škole. Veľmi sa mi páčia práce akademického maliara Paľka Mušku, ktorý nám je lektorom v Štúdiu neprofesionálnych výtvarníkov, vedie nás a radí nám v práci. Mám aj obľúbených akademických maliaroch  Ondreja Zimku a  Mirka Cipára. Pred dielami svetoznámeho maliara Lenoarda daVinci dokážem v galériách prestáť a pozorovať celé hodiny jeho geniálny talent.

Zrejme každý výtvarník má rád niečo iné, špecifické. Čo je tým Vaším naj?

Najradšej kreslím portréty ceruzkou, uhlíkom. Venujem sa charakteru tváre, osobitne očiam. Je to pohľad do duše človeka, do jeho vnútorného sveta, tu sa odrazí radosť, smútok alebo pokora.

Aké techniky využívate pri maľovaní?

Základom mojej výtvarnej práce je kvalitný materiál, hlavne špeciálny papier na určité techniky. Rada maľujem akrylovými farbami, ktoré majú dobré vlastnosti, farebnosť a sú rýchloschnúce.  V olejomaľbe sa ešte stále musím veľa učiť - miešanie a prechod farieb, odraz tieňov pri maľbe charakteru tváre– osobnosti.

Čo Vám prinieslo členstvo v Štúdiu?

Máme tu odborné poradenstvo vo výtvarnej činnosti. Vedie ho náš lektor pán akademický maliar Pavol Muška. Je tu konfrontácia prác a techník s kolegami a hlavne získavanie nových poznatkov. Organizáciu jednotlivých, významných podujatí zabezpečuje vedenie  KKS v Čadci a to pani Mgr. Silvia Petreková a vy, ako odborná referentka pre výtvarníctvo a obom vám za pomoc ďakujem.

Vaše diela boli súčasťou už mnohých výstav. Na ktoré si najradšej a s úsmevom spomínate?

Zúčastňujem sa pravidelne na spoločných výstavách VÝTVARNÉ SPEKTRUM. Mala som aj samostatné výstavy a to v rodnom Tekove za účasti mojich rodákov, spolužiakov a mojich učiteľov, spoločne sme spomínali – bolo to dojímavé. Druhú autorskú výstavu mi pripravilo KKS v Čadci v priestoroch Kysuckého múzea v Čadci- za účasti mnohých kolegov a priateľov, bolo to milé stretnutie. Tu by som chcela poďakovať aj môjmu manželovi za jeho trpezlivosť a sponzorstvo. Mám rada diela  mnohých umelcov, či ich realistickú, alebo abstraktnú tvorbu. Bola som v národných galériách  v Bratislave, Prahe, Budapešti, Drážďanoch, Moskve a Malage. Tu sú umiestnené a právom chránené národné skvosty. Osobne by som ešte rada navštívila  Musée du Louvre v Paríži.

Pani Drobilová, dožili ste sa pekného životného jubilea. Mate ešte nejaký nesplnený sen v oblasti výtvarníctva?

Sny sa majú snívať a mohli by sa aj splniť. Mojím snom je vytvoriť plastický obraz z olejomaľby, samozrejme portrét. Budem sa snažiť, aby sa mi tento sen splnil. Druhý sen sa mi už splnil, a to aby sa aspoň jedna dcéra dala na výtvarnú sféru. No a staršia dcéra je profesionálna výtvarníčka. Je absolventka SUŠP v Bratislave odbor grafika a VŠUP v Prahe. Toho času okrem realizácie v oblasti dizajnu prednáša na katedre architektúry na ČSTU v Prahe.

V minulých dňoch bola slávnostnou vernisážou predstavená  výtvarná tvorba jubilujúcej autorky a členky štúdia  v Dome kultúry v Čadci pod názvom: PORTRÉTY Márie Drobilovej.

 Organizátori výstavy: Kysucké kultúrne stredisko v Čadci, Žilinský samosprávny kraj, Mesto Čadca, Kultúrne a informačné centrum mesta Čadca a autorka srdečne pozývajú na výstavu, ktorá potrvá do 30. 9. 2013.