Môžete nám povedať, ako ste sa ako rodák z Liptovského Hrádku dostali na Kysuce ?

Po skončení štúdia sme boli vysielaní na umiestenky tam, kde nás potrebovali.  V tom čase to bolo tak zaužívané.

Maľovanie ste už dostali do vienka, alebo Vás táto vášeň opantala v neskoršom veku ?

Neviem, či to bol  „skrytý talent“,  ale intenzívnejšie som začal maľovať až neskôr, asi 45 až 50- ročný.

Určite ste niekým, niečím inšpirovaný. Máte nejaký vzor vo výtvarnom umení?

Inšpirujú ma umelci, ktorí maľujú krajiny a zátišia. Vzorom mi ostal Benka, Bazovský, Fulla a iní.

Zrejme každý výtvarník má rád niečo iné, špecifické. Čo je tým Vaším naj?

Mojím naj je láska k prírode, krásy nášho Slovenska, ale aj krajiny, ktoré má uchvátili /napr. Írsko, ktoré som navštívil/.

Aké techniky využívate pri maľovaní?

Začal som grafikou, linoryt, drevorez,  suchá ihla, najskôr som pracoval s temperou,  neskôr  s olejom a vyskúšal som aj akvarel. Teraz je to akryl.

Kde by ste zaradili Vašu výtvarnú tvorbu ?

Predovšetkým ku krajinárom.

Pravidelne prispievate  do regionálnej súťaže  VÝTVARNÉ SPEKTRUM, Vaše práce pravidelne postupujú  do krajského až celoštátneho kola, získali ste  mnoho ocenení. Nebolo tomu inak ani v tomto roku.  Výtvarné diela „Na predmestí I., II.“ postúpili až do celoštátneho kola.  Čo hovoríte na tento úspech?

Ako vždy, aj teraz ma to potešilo. Som rád, že porota ohodnotila moju snahu. Viete, už nie som najmladší a preto ma vždy poteší, keď sa dokážem radiť medzi mladších kolegov.

Čo Vám prinieslo členstvo v Štúdiu?

Veľa  skúseností, priateľstvo s členmi štúdia, ale aj odborný rast a záľubu stvárniť obrazne, to čo ma zaujíma, čo je krásne a živé.

Výstavu, ktorého umelca - i svetového mena - by ste si s radosťou pozreli?

Videl som veľa v Leningrade, Moskve a Budapešti – páčia sa mi impresionisti -Eduard Manet, Claude Monet, Vincent van Gogh.  

Pán Krcho, v októbri sa  dožijete  pekného životného jubilea,   mate ešte nejaký nesplnený sen v oblasti výtvarníctva ?

Mám o „chvíľu“ 83 rokov a zdá sa mi, že čím som  starší, tým ma to viac láka a cítim, že aj moja technika maľby je lepšia.  A pokiaľ mi to zdravie dovolí, maľovať chcem stále a svojimi obrazmi potešiť tých, ktorých moje práce  v umení zaujali a páčia sa im: „Maľujem pre potešenie“. Kysuce mi prirástli k srdcu, a pretože som spod Tatier, cítim sa všade doma, kde sú hory a dobrí ľudia. Na Kysuciach som už viac ako 50 rokov, čiže som aj „Kysučan“. V oblasti výtvarníctva mám splnených  už veľa  snov, ale predsa jeden by sa našiel,  chcel by som si pozrieť  parížsky Louvre.

                                                                                                                            Emília Jašurková, KKS v Čadci