Pán Gernát, ste uznávaným výrobcom ľudových nástrojov nielen na Kysuciach, ale na celom Slovensku. Čo Vás priviedlo k tomuto remeslu a ako dlho sa mu venujete?

Priviedli ma k tomu krásne spomienky na detstvo a prostredie na dedine, kde som vyrastal. Už ako dieťa som pásol husi, potom ovce, kravy a tam som už skúšal, napodobňoval starších a už som aj začínal vyrábať tie najjednoduchšie detské hračky, vrbové pískadla. Keď sme sa chceli hrať, boli sme odkázaní sami vyrobiť si hračky a v tom som zotrval až doteraz.  

Čo Vás najviac inšpiruje pri Vašej práci?

Prirodzená jednoduchosť pastierskych nástrojov ma vždy lákala, aby som si ich vyrobil sám. Aj keď na prvý pokus sa niekedy nedarí, k výrobe ďalších potom pristupujem zodpovednejšie – s väčšou láskou a úspech ma potom inšpiruje ešte viac k vytrvalosti a k výrobe aj zložitejších nástrojov.

Ak by ste mali zhodnotiť čo všetko je potrebné, aby bol ľudový hudobný nástroj naozaj ľudový, čo musí obsahovať, na čo kladiete dôraz?

V tomto prípade sa najviac spolieham na svoje spomienky a pamäte z detstva. Snažím sa čo najviac napodobniť nástroj tak, ako som ho videl alebo počul v pastierskom prostredí. Takýto nástroj má byť vyrobený len z prírodných materiálov a jeho výroba má byť tradičnou technikou – tradičným spôsobom. Vzhľad vyrobeného nástroja má vystihovať predstavy ľudí v dobe, keď bol využívaný.

Výroba ľudových nástrojov je pre Vás i záľubou. Kde najradšej vyrábate, pracujete?

Aby moje predstavy o nástroji, ktorý chcem vyrobiť, boli čo najvernejšie tradícii, najradšej začínam výrobu nástroja v prírode a to výberom materiálu. Ďalšie úkony tiež najradšej robím v spojení s prírodou, možno aj preto v takom prostredí bývam. Nie som rád, keď som zavretý v dielni.

Prenášate svoje umenie i na svojho syna Andreja?

Pri výrobe ľudových nástrojov je veľmi dôležité ich skúšanie počas výroby a ešte viac pri ich dokončení a doladzovaní. Pre deti je výroba menej lákavá. Viac ich vie zaujať skúšanie, doladzovanie a najviac už potom predvádzanie hry na tom-ktorom nástroji. To sa mi darí najviac prenášať na svoje deti a vnúčatá. Syn Andrej v predvádzaní niektorých nástrojov už predčil ich výrobcu.

Ak by mal niekto záujem priučiť sa od Vás niečo, alebo si nejaký ten nástroj kúpiť, je to možné?

Výrobe rôznych ľudových nástrojov  som sa venoval popri zamestnaniu. Teraz na dôchodku to mám ako „hlavné zamestnanie“. Menej vyrábam, ale snažím sa čo najviac ich predvádzať spolu s rodinou účasťou na rôznych podujatiach, festivaloch, výstavách a besedách. Snažím sa uspokojiť aj individuálny záujem o ľudové nástroje, ktoré vyrábam. Nerobím im veľkú propagáciu, aby som stihol vyhovieť náhodným záujemcom o moju produkciu.

Precestovali ste so svojimi nástrojmi mnoho krajín, absolvovali ste veľa jedinečných vystúpení. Na ktoré spomínate najradšej a čo by ste ešte chceli absolvovať?

Už som v pokročilom veku po 70-ke a na viaceré zájazdy a vystúpenie si menej spomínam, ale veľmi rád si zaspomínam na krajiny a vystúpenia, kde som mal možnosť predviesť vyrobené nástroje a precítiť tu odozvu od publika, ktorá často bola nad moje očakávanie. To ma najviac zaväzuje k tomu, aby som, kým mi moje zdravie umožní, zotrval v tomto mojom životnom snažení pre zachovanie ľudových tradícií.

Pravidelne sa zúčastňujete najvyššej slovenskej súťaže pre výrobcov ľudových hudobných nástrojov Instrumentum Excellens, získali ste i najvyššie ocenenie tejto súťaže. Čo pre Vás znamená?

Utvrdzuje ma v tom, že som na správnej ceste, a že dôraz na čo kladiem pri výrobe je na správnom mieste. Je mi len ľúto, že nestíham to preniesť na širšiu verejnosť, deti, mládež, ktoré sú zahlcované dobovými, ľahkými ponukami a dostávajú sa až do ich závislosti. Túžobne očakávam, že keď už rodičia nevedia alebo nemajú čas, že škola zaradí do niektorého predmetu napríklad tému ľudové tradície.

Okrem tohto ocenenia ste získali i mnohé iné. Nedávno Jánošíkov poklad pri príležitosti 325. výročia narodenia Juraja Jánošíka v Terchovej. Boli ste jedným z troch ocenených za celý Žilinský samosprávny kraj. Čo ste cítili, prežívali pri preberaní ocenenia?

Tu sa mi žiada pripomenúť, že moja citlivosť sa vekom zvýrazňuje, a tak sa mi čím ďalej  tým viac stáva, že citovo hlbšie prežívam ocenenie. Ocenenie spojené s legendou J. Jánošíkom je pre mňa zvlášť  dojímavé, pretože z detstva si pamätám, keď som prvý raz sledoval film o Jánošíkovi, tak pri jeho povesení na hák som sa rozplakal, a doteraz mi je divné, prečo sa mi za to niektorí rovesníci posmievali. Sám sa ani teraz nečudujem, že pri tomto ocenení som bol k slzám dojatý.

Ste rovnako neodmysliteľnou súčasťou FS Kysučan, spolupracujete s DFS Kelčovan. Ako vnímate túto spoluprácu a čo pre Vás súbory znamenajú?

Veľmi rád spolupracujem a budem spolupracovať s každým, kto napomáha môjmu snaženiu pre zachovanie čistoty a vernosti ľudových tradícií. To potvrdzujem mojim dlhodobým účinkovaním vo FS Kysučan, už ako najstarší člen súboru. Vo folklórnych súboroch využívam možnosti stretávať viac mladších záujemcov o folklór a tam sa môžem výraznejšie podieľať na tvorbe programu, ktorý ich viac oslovuje. Tak priamo pomáham mladým zoznamovať sa s autentickou podobou ľudovej tvorby na úseku ľudových hudobných nástrojov, ľudových tradícií a piesní. To ma napĺňa optimizmom, že ľudové tradície v regiónoch budú základňou pre tvorbu a rozvoj kvalitných kultúrnych programov aj v blízkej budúcnosti.

                                                                                                 Katarína Belková, KKS v Čadci