Neprofesionálne umenie je dôležitou súčasťou našej kultúry. Zrkadlo našej spoločnosti, ktoré odhaľuje hlbokú rôznorodosť kultúr, tradícií a osobných príbehov. Každé dielo je ako okno do vnútorného sveta svojho tvorcu, sprostredkúvajúce emócie a myšlienky, ktoré nás inšpirujú a oslovujú. Dnešný rozhovor nás zavedie do sveta jedného takého umelca, ktorý nám priblíži svoj umelecký proces, inšpirácie a účel svojej tvorby. Rozprávame sa s Vladimírom Šufliarskym, neprofesionálnym výtvarníkom a jedným zo zakladateľov Štúdia neprofesionálnych výtvarníkov na Kysuciach, ktorý v máji oslávil nádherné životné jubileum.
Narodil sa 16. mája 1944 v Dobšinej. Už od detstva rád kreslil a maľoval. Jeho výtvarný talent veľmi podporovala nielen mama, ale aj učiteľka ZŠ v Šafárikove pani Krištofová. Ako pohybovo nadaný sa prejavil aj vo vynikajúcom folklórnom súbore Čierťazeň v Šafárikove (terajšia Tornaľa), v ktorom tancoval od svojich 15-tich rokov. Súbor bol vo vtedajšom Československu nositeľom vyznamenania „Za vynikajúcu prácu“, čo svedčilo o jeho vysokej umeleckej úrovni. Na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici študoval výtvarnú výchovu. Zvláštnosťou vysokoškolského štúdia v tých časoch bolo, že po absolvovaní tretieho ročníka museli študenti fakulty absolvovať povinnú jednoročnú riadenú pedagogickú prax a až potom promovali. Umiestenku na spomínanú prax dostal do ZŠ v Zákopčí, kde však nenastúpil. Dôvodom bolo osudové stretnutie Vladimíra Šufliarskeho s Pavlom Ondrišíkom, zanieteným kultúrnikom a folkloristom, ktorý bol riaditeľom ZŠ v Korni. Vyhľadal si Vladimíra v prestávke programu už spomínaného folklórneho súboru Čierťazeň. Vybavil zmenu umiestenky a zlanáril ho nielen do ZŠ v Korni, ale aj do Folklórneho súboru Kysučan, v ktorom Vladimír Šufliarsky zaviedol pohybovú prípravu tanečníkov a v Kysučane pôsobil 10 rokov. Od roku 1972 viedol v Korni spevácku skupinu žien, neskôr Detský folkórny súbor Korňanček, ktorý úspešne reprezentoval na folklórnych festivaloch v ČR, Poľsku a bývalej Juhoslávii. Od roku 2015 vedie úspešnú folklórnu skupinu Nevädza.
Celý svoj život sa aktívne zapája do kultúrneho diania nielen vo svojej obci, ale aj v regióne Kysúc. V roku 1967 založil spolu s Jánom Krchom a Justínom Hacekom „Štúdio neprofesionálnych výtvarníkov“, ktoré je aktívne až dodnes. V súčasnosti ho zastrešuje KKS v Čadci.
Viac sa dozviete v našom podcaste Vladimír_Šufliarsky_III.mp4
Jednou z hlavných charakteristík tvorby Vladimíra Šufliarskeho je zachytenie ducha krajiny s jej atmosférou a ich prepojenie s folklórom. Oživuje krajinné scenérie, a tak v nás prebúdza hlbší pocit identity a príslušnosti ku slovenskej kultúre. Postavu človeka v krajine považuje za jej súčasť, ako jej harmonický doplnok. Prostredníctvom obrazov vyjadruje svoj názor na svet, človeka a všetko, čo sa v ňom deje a čoho je zároveň spolutvorcom.
Schopnosť vnímať krajinu ako "nádhernú realitu" so všetkými jej detailmi a farebnými odtieňmi, ukazuje na jeho citlivý a hlboký vzťah k okolitému prostrediu. A hoci nejde o realistické zobrazenie, dokáže zachytiť podstatu krajinárskeho motívu. Zjednodušené tvary a svojrázna farebnosť dodávajú jeho obrazom autentickosť a originalitu. Použitie techniky olejomaľby, tempery a akvarelu mu dáva širokú paletu možností k dosiahnutiu rôznorodosti vizuálnych efektov a vyjadreniu jeho umeleckej vízie. Jeho diela sú charakterizované silným a výrazným použitím čistých farieb, predovšetkým červenej, hnedej, zelenej, modrej a čiernej, ktoré transformuje do objemových tvarov. Výsledkom sú obrazy s výraznou dynamickou farebnosťou, ktoré diváka priťahujú a zároveň ho pohlcujú svojou intenzitou a výrazovou silou. Vladimír Šufliarsky sa počas svojho umeleckého života zúčastnil mnohých regionálnych, krajských a celoslovenských výstav, na ktorých získal viacero ocenení. V rámci kolektívnych a autorských výstav vystavoval na Kysuciach, ale i mimo nášho regiónu a tiež i za hranicami Slovenska.
