0X3A3236Slovenská premiéra inscenácie Koniec sudičiek v Čechách a na Slovensku spojila dve krajiny, dva divadelné súbory a jednu spoločnú históriu.

Čadca, 2. októbra 2026 – Čo všetko máme spoločné s našimi susedmi za hranicou? Koľko spoločných príbehov, zvykov, radostí, starostí a historických okamihov sa ukrýva v živote Čechov a Slovákov? Aj na tieto otázky hľadá odpoveď nová divadelná inscenácia Koniec sudičiek v Čechách a na Slovensku, ktorá v piatok 2. októbra zavítala do Domu kultúry v Čadci.

Slovenské publikum tak malo možnosť spoznať výsledok niekoľkomesačnej spolupráce slovenských a českých ochotníckych divadelníkov v rámci cezhraničného projektu Dve krajiny – jeden príbeh, realizovaného s podporou programu Interreg Slovensko – Česko 2021 – 2027. Projekt spája kultúru, históriu a ľudí a ukazuje, že hranica medzi dvoma krajinami nemusí byť hranicou medzi príbehmi.

História, ktorá sa nečíta z učebnice

Autorkou inscenácie je Juliana Belková zo Staškova. Dej prostredníctvom divadelného príbehu prechádza spoločnými dejinami Čechov a Slovákov – od vzniku Československa cez významné momenty spoločného štátu až po vznik dvoch samostatných republík. Nejde však o klasickú hodinu dejepisu prenesenú na javisko. Veľké dejiny tu dostávajú ľudskú tvár. Namiesto samotných dátumov a politických rozhodnutí prichádzajú na scénu ľudia, ich vzťahy, každodenný život, tradície, zvyky, povahy a humor. Práve v tom spočíva čaro inscenácie. Dejiny sa totiž netvoria iba v knihách a na politických rokovaniach. Tvoria ich predovšetkým ľudia – ich rozhodnutia, vzťahy, konflikty, radosti aj obyčajné každodenné situácie. A keď sa na ne pozrieme s odstupom, neraz zistíme, že rozdielov medzi nami je oveľa menej, než sme si mysleli.

Dve krajiny, jeden javiskový tím

Za inscenáciou stojí spolupráca Divadelného súboru Staškovské divadlo zo Staškova a českého Divadelného spolku CHAOS z Valašskej Bystřice. Nešlo pritom iba o symbolické partnerstvo dvoch súborov. Slovenskí a českí divadelníci spolu reálne skúšali, diskutovali o jednotlivých scénach, hľadali spoločný umelecký jazyk a postupne budovali predstavenie, ktoré je výsledkom ich spoločnej práce. Na režijnom a dramaturgickom vedení sa podieľali tvorcovia z oboch krajín. Slovenskú časť tvorivého tímu zastupujú režisér Tibor Kubička a dramaturg Vladimír Gajdošík, za českú stranu režisér Ivo Orava a dramaturg Miroslav Cáb. Hudbu vytvoril Janko Belko ml., o zvuk a technické zabezpečenie sa postaral Janko Belko st. Na javisku sa stretli slovenskí herci Katarína Prengelová, Silvia Kajanková, Zuzka Šimová a Tomáš Gajdošík a českí herci Alena Poledňáková, Jana Křesťanková, Ján Závorka a Jaromír Veith. Výsledkom je inscenácia, v ktorej sa slovenský a český pohľad prirodzene dopĺňajú.

Od Valašskej Bystřice až po Čadcu

Projekt svojím charakterom prekračuje hranice nielen v prenesenom význame, ale aj celkom konkrétne. Prvé slávnostné uvedenia inscenácie sa uskutočnili 26. septembra o 18.00 hod. a 27. septembra 2026 o 15.00 hod. v Spoločenskom dome U Pernických vo Valašskej Bystřici. Po českých divákoch prišli na rad slovenskí. 2. októbra 2026 o 18.00 hod. sa inscenácia predstavila v Dome kultúry v Čadci, pričom ďalšie slávnostné uvedenie je plánované  30. októbra  o 17:00 hod.v Kultúrnom dome v Staškove.

Za predstavením je príbeh, ktorý divák nevidí

Kým divák v hľadisku vidí hotové predstavenie, za ním sa ukrývajú mesiace príprav, skúšok, opakovania, hľadania správneho výrazu či spoločného pochopenia jednotlivých scén. Aj tento „príbeh za príbehom“ sa stal súčasťou projektu. Fotograf Michal Lašut zachytával vznik inscenácie počas skúšok a stretnutí slovenských a českých divadelníkov. Výsledkom je výstava Za oponou príbehu, ktorá približuje práve to, čo divák na javisku nikdy neuvidí – cestu od prvých skúšok až po premiéru. Výstava bola prezentovaná vo Valašskej Bystřici a od 30. októbra aj v Kultúrnom dome v Staškove.

Projekt, ktorý spája viac než divadlo

Dve krajiny – jeden príbeh nie je iba projektom o jednom predstavení. Jeho ambíciou je prehĺbiť povedomie o spoločnej histórii Slovenska a Českej republiky, podporiť kultúrnu výmenu, medzigeneračný dialóg a spoluprácu miestnych komunít. Súčasťou projektu sú okrem divadelného predstavenia aj výstava a vzdelávacie aktivity. Projekt je podporený v rámci Interreg Slovensko – Česko 2021 – 2027, Fondu malých projektov, pričom patrí do priority zameranej na miestne iniciatívy a budovanie vzájomnej dôvery prostredníctvom aktivít typu „ľudia ľuďom“. Celkový rozpočet malého projektu je podľa projektovej dokumentácie 25 036,94 eur. Žiadateľom projektu je Kysucké kultúrne stredisko v Čadci, jeho hlavným cezhraničným partnerom je Divadelní spolek CHAOS z Valašskej Bystřice a slovenským divadelným partnerom DS Staškovské divadlo zo Staškova.

Keď sudičky prestanú deliť a začnú spájať

Názov inscenácie možno vnímať aj symbolicky. Sudičky odjakživa predstavujú postavy, ktoré človeku určujú jeho osud. V tomto príbehu však nejde iba o osud jednotlivca. Ide aj o osud dvoch národov, ktoré desaťročia kráčali spoločnou cestou, aby sa napokon vydali každý vlastným smerom. A predsa toho zostalo veľa spoločného. Jazyk, kultúra, humor, tradície, spomienky aj príbehy, ktoré si odovzdávame z generácie na generáciu. Práve tieto spoločné korene dokáže divadlo pripomenúť spôsobom, ktorý je prirodzený, živý a blízky. Koniec sudičiek v Čechách a na Slovensku tak nie je iba predstavením o minulosti. Je príbehom o tom, čo nás spájalo, čo nás formovalo a čo si môžeme niesť ďalej. A možno práve v tom je najväčšia sila projektu Dve krajiny – jeden príbeh. Ukazuje, že hranice môžu oddeľovať štáty, ale nemusia oddeľovať ľudí. Pretože niekedy stačí, aby sa stretli dve krajiny, dvaja susedia a jeden spoločný príbeh.

foto: Michal Lašut