Za fotografiami, ktoré dnes vidíme na výstave, je jeden nezvyčajný divadelný príbeh. Stretli sa v ňom dva ochotnícke súbory – Staškovské divadlo zo Slovenska a Divadelný súbor CHAOS z Valašskej Bystřice z Česka. Dvaja kolektívy, dve skúsenosti, dve miesta. A pred nimi úloha vytvoriť jednu spoločnú inscenáciu. Tak vznikla inscenácia Koniec sudičiek v Čechách a na Slovensku, autorské dielo Juliany Belkovej, na ktorom sa režijne a dramaturgicky podieľali tvorcovia z oboch krajín. Iniciátorom a hlavným realizátorom cezhraničného projektu Dve krajiny – jeden príbeh je Kysucké kultúrne stredisko v Čadci, príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. 

Najprv sa museli stretnúť ľudia

Skúšalo sa na oboch stranách hranice – vo Valašskej Bystřici, v Staškove aj na ďalších miestach. Na začiatku však nešlo iba o text a postavy. Bolo treba nájsť spoločný rytmus, pochopiť predstavy toho druhého a postupne zistiť, čo bude fungovať na javisku. Raz sa riešil text. Inokedy postava. Potom konkrétna scéna. Niečo fungovalo hneď, iné až po niekoľkých pokusoch. A niektoré veci bolo jednoducho treba zahodiť a začať odznova. Tak totiž vzniká divadlo. Nie naraz, ale po kúskoch. 

Ochotníci nemajú divadlo ako svoju prácu

A práve v tom je celý proces ešte o niečo náročnejší. Títo ľudia nehrajú divadlo preto, že musia byť večer na skúške. Hrajú ho preto, že chcú. Po práci, po povinnostiach, popri rodine a každodennom živote si nájdu čas, aby prišli na skúšku. Naučia sa text, pripravia sa na svoju úlohu a niekoľko hodín venujú niečomu, čo možno navonok vyzerá ako samozrejmosť. Za každou scénou, ktorú divák vidí, je preto oveľa viac, než sa môže zdať. Čas. Energia. Trpezlivosť. A chuť skúsiť to ešte raz. 

A medzi tým sa začalo diať niečo ďalšie. Spoločné skúšky však postupne prestali byť iba pracovnými stretnutiami. Medzi jednotlivými scénami boli prestávky, rozhovory, spoločné cesty, smiech aj chvíle, keď sa na divadlo na chvíľu zabudlo. Ľudia z dvoch súborov sa začali spoznávať. Zrazu už nešlo iba o to, či bude scéna fungovať. Išlo aj o to, že sa na ďalšom stretnutí opäť uvidia tí istí ľudia, s ktorými si za ten čas vytvorili vzťah. Z dvoch súborov začal vznikať jeden kolektív. A možno práve toto je príbeh, ktorý sa na javisko nikdy úplne nedostane. 

Fotograf, ktorý zachytil to, čo po premiére zmizne. 

Michal Lašut nebol súčasťou tvorivého tímu. Prišiel ako fotograf a pozoroval. Jeho úlohou bolo zachytiť priebeh skúšok – ľudí, ich sústredenie, pohyb, prácu, čakanie, únavu aj chvíle uvoľnenia. Na jeho fotografiách preto neuvidíte iba divadlo. Uvidíte ľudí, ktorí ho vytvárajú. Moment, keď sa ešte hľadá správne riešenie. Výraz tváre počas skúšania scény. Sústreďovanie pred ďalším pokusom. Smiech medzi jednotlivými situáciami. Obyčajné chvíle, ktoré sa po poslednej skúške stratia a zostanú iba v spomienkach. Fotografia ich však dokáže zastaviť. 

Príbeh pred príbehom. A práve o tom je výstava ZA OPONOU PRÍBEHU. Neukazuje iba výsledok. Ukazuje cestu k nemu. Cestu dvoch súborov, ktoré sa stretli na spoločnom projekte. Cestu inscenácie, ktorá sa rodila postupne. Cestu ľudí, ktorí si popri skúšaní vytvorili nové vzťahy a spoločné zážitky. Keď dnes vidíme hotové predstavenie, vidíme jeho výslednú podobu. Fotografie Michala Lašuta nám však pripomínajú, že pred každou premiérou existuje ešte jeden príbeh. Príbeh skúšok. Príbeh hľadania. Príbeh ľudí. A práve ten zostáva väčšinou skrytý za oponou.

Výstavu ZA OPONOU PRÍBEHU môžete vidieť: 26.8. - 27.09. 2026/ Obecní úrad Valašská Bystřice, ČR, 01.10. - 21.10.2026/ Kultúrny dom Staškov, SR. Alebo keď prídete na premiéru predstavenia KONIEC SUDIČIEK V ČECHÁCH A NA SLOPVENSKU: 26.09.2026 o 19.00hod./ 27.09.2026 o 15.00 hod. v Spoločenskom dome u Pernických, Valašská Bystřice, ČR  alebo 02.10.2026 o 18.00 hod. v Dome kultúry Čadca/  03.10.2026 o 18.00 hod. v Kultúrnom dome Staškov

Autor fotografií: Michal Lašut