(Autorka výtvarného diela: Ivetka Buková Štětinová)

Ján Kostra: AVE EVA

Nad obraz sklonený šepkám si Ave Eva
Pod srdcom krylas' ho hriešnika ktorý spieva
a ktorý kajúcne vyberá slová chvál
Ste ako piliere nádherných katedrál
ste ako liany prší z vás kvet i semä
k hriechu i k modlitbe kľaká k vám mužské plemä
žiadosfou šialené rúti sa do bahna
a trepotavým snom vylieta na rahná

Váš meč je dvojsečný a nemôžete za to
že padol samovrah že vzniká báseň táto
že niekto odchádza a píše trpký list
že iný vracia sa že iný túži prísť
že krásny vynález ste v ume rozožali
že slepý muzikant stúpa k vám schodmi škály
no milosť nenájde a bude strašne sám
še dohorieva knôt a stúpa temno z jám

Nie krása prísna je a neľútostná krutá
Vy o tom neviete a vaša blúzka vzdutá
na devať gombičiek sa prosto zapína
Tak krása klenie sa vražedne nevinná
a cesta zostáva životu nebezpečná
Ono sa povie Ach prepáčte krásna slečna
Lež víchor bičuje plamene predstavy
a požiar žiada si vždy novej potravy

Ó žena naproti ó žena snov a diaľok
blízka i ďaleká jak spievajúci jarok
ďaleká ako je studnica v oáze
blízučká ako je na tomto obraze
Krárovná ukrutná na piedestáli nachu
milenka chytená teplučká korisť v machu
krútňava závratu po ktorej túži muž
a éterický sen preduchovnených múz

Nie cesta nepozná ľútosti s nešťastníkom
Slepo sa rúti vpred so smrtonosným rykom
pod stĺpmi balkénov kde kvitnú Júlie
A cítiš ukrutne Skúpy je skúpy je
prísny prúd života ktorý ťa ženie nadol
keď zhora plachý tieň jej siluety padol
na tvár ti na ústa jak ručník hodvábny
Zhlboka dýchaš ju a mizneš s korábmi

Večne tu zostáva Lež ten čo sa s ňou lúči
zahynie zahynie jak v sústredenom lúči
ktorý ho dostihne cez temnosť bezbrehú
Vidíš ju skláňať sa je smutná pre nehu
vidíš ju vo svetle a to je smrtonosné
skutočnosť na dosah fosforeskuje vo sne lež
nedočiahneš ju V tebe je zakliata
Navždy si odišiel V tebe je odliata.