Mesiac marec si už tradične spájame nielen s príchodom jari a s kvitnutím prvých snežienok, ale aj s pojmom MAREC – MESIAC KNIHY.

A prečo si mesiac knihy pripomíname práve v marci?
Z histórie vieme, že mesiac marec sa viaže na Mateja Hrebendu, významného slovenského buditeľa, ktorý sa podieľal na šírení slovenskej knižnej kultúry, šíril osvetu a vzdelanosť, pretože miloval knihy.
Matej Hrebenda sa narodil v marci 1796 v Rimavskej Píle. Veľmi skoro mu zomrela matka, sám mal od narodenia zrakovú chybu a jeho zrak sa postupne zhoršoval. Do školy nemohol chodiť a preto sa vzdelával sám. Veľmi rád čítal, ale zrak sa mu zhoršil natoľko, že v pätnástich rokoch už nemohol čítať vôbec, preto rád počúval. Chodil od domu k domu a prosil ľudí, aby mu čítali. Kým našiel ľudí, ktorí by mu boli ochotní čítať, neraz prešiel 4 či 5 dedín. Už v štrnástich rokoch začal písať poéziu, pričom v roku 1814 napísal prvé ľúbostné verše. Tešil sa z každej darovanej knihy. Vo svojom kroji prechodil celé Slovensko i Čechy a ponúkal na predaj knihy, alebo vymieňal tie staršie za nové. Od roku 1842 ho sprevádzal jeho pomocník. Pri svojej slepote videl oveľa viac ako mnohí cez veľké okuliare. Knihy totiž videl srdcom, nie očami. Zomrel v marci 1880 a pochovaný je v Hačave. Jeho rukopisy, literárne prvotiny, básne, piesne, listy i vinše sú dodnes uložené v archíve Matice slovenskej.

„Kniha, to sú listy papiera s množstvom textu zviazané do zväzku“, povedal by odborník.
Mnohí ľudia však v knihe vidia čosi viac. Vidia v nej priateľa a zároveň aj učiteľa. Veď nie nadarmo platí výrok, že kniha je najlepším priateľom človeka. Kniha už od vynálezu kníhtlače patrí medzi neodmysliteľných spoločníkov čitateľov všetkých vekových kategórií. Už v dávnych dobách sa považovala za zdroj múdrosti. Kniha nám pomáha rozvíjať našu fantáziu, predstavivosť, núti nás premýšľať, rozširuje našu slovnú zásobu. Veď život človeka sprevádza už od útleho detstva a najmä jej vďačíme za vzdelanie, pretože je obrovským zdrojom informácií.

Dnešná doba s prívlastkom „moderná“ vedie, žiaľ, k úpadku knihy. Ľudia si radšej pozrú televíziu, či zájdu na internet, než by mali čítať niekoľko stostranovú knihu. Tu hrozí reálna obava, že plynutím ďalších a ďalších rokov sa situácia bude len zhoršovať, pretože príchod nových technológií a výpočtovej techniky vytlačí knihu do úzadia.

Aj „vďaka“ tomuto úpadku naše deti a vnúčatá častokrát nevedia plynule a spisovne rozprávať, majú chabú slovnú zásobu, neovládajú pravopis, majú problémy s ovládaním rôznych poznatkov v praktickom živote a to len preto, že sa spoliehajú najmä na to, že „všetko nájdu na webe“.

Touto malou úvahou vyzývam a pozývam všetky deti, mládež i dospelých, aby neuprednostňovali televíziu, tablet, mobil pred knihou, ale aby sa pokúsili nájsť si čas na prečítanie dobrej knihy akéhokoľvek žánru.
Veď kniha vždy mala, má a bude mať obrovskú výpovednú hodnotu. Obohatí nám myseľ, dušu a rozšíri priestor nášho poznania. Čas strávený v spoločnosti dobrej knihy nebude nikdy stratený.

Známy pedagóg, jazykovedec, filozof a politik Ján Amos Komenský povedal: „TEN, KTO NEMILUJE KNIHU, NEMILUJE MÚDROSŤ. TEN, KTO NEMILUJE MÚDROSŤ, STÁVA SA HLUPÁKOM.“

A tým asi nikto z nás nechce byť.

 
Tak, príjemné čítanie, milí priatelia...

Božena Slanináková
odborný manažér pre umelecké slovo
KKS v Čadci