DS Staškovan divadelná hra Zabíjačka s režisérkou Jožkou PoláčikovouNa jeseň 2020 navrhlo Kysucké kultúrne stredisko v Čadci na krajskú súťaž divadla dospelých BELOPOTOCKÉHO MIKULÁŠ Divadelný súbor STAŠKOVAN zo Staškova s divadelnou hrou ZABÍJAČKA.Z dôvodu pandémie COVID-19 sa súťaž konala online formou , kde odborná porota zhliadla všetky prihlásené divadelné predstavenia na základe zaslaných  videonahrávok  z predstavení.

Víťazný kolektív alebo jednotlivec tejto súťaže je každoročne navrhnutý na účinkovanie na najstaršom vrcholnom festivale neprofesionálneho divadla v Európe – na Scénickej žatve.

Odborná porota  po zhliadnutí predstavenia Zabíjačka navrhla DS STAŠKOVAN na účasť na celoslovenskom festivale Scénická žatva, ktorý  sa konal tiež online formou v druhej polovici decembra.  Prvýkrát v histórii divadelníctva v Staškove sa divadelný súbor STAŠKOVAN zúčastnil na tejto vrcholnej divadelnej prehliadke.

Všetkým členom súboru a pani režisérke Jožke Poláčikovej srdečne blahoželáme a prajeme im veľa radostí z dosiahnutého hereckého kumštu.

Zároveň pripájame aj hodnotenie odbornej poroty:

    

Hodnotenie – DS Staškovan:  Zabíjačka

Folklorizovaná reminiscencia

Divadelný súbor Staškovan pripravil inscenáciu Zabíjačka z rodu ľahkonohej múzy, folklorizovanú, nazerajúcu na našu malosť až s absurdným žánrovým vyznením. Nie je to zabíjačka, ale skôr cesta k zabíjačke, ktorá sa zmení na malú rodinnú evaluáciu, na rodinné premyslenie sa, kam so vzťahmi a zamyslenie nad tým, aké ich vôbec máme. Medzi sebou, deťmi, rodičmi, susedmi i so sebou samými.

Súbor má silný herecký potenciál a vedia ako pracovať s divákom. Inscenácia o dumkách nad jednou svinkou sa drží žánru. To značí, že neprepadá diváckej túžbe po zábave, a nepodsúva sa za každú cenu. Ale krok, aby sa tak stalo, je už poblíž. Tvorcovia sa sústreďujú na istý typ folklorizovanej ľudovej zábavy. Poznajúc svoj potenciál ho aj patrične využívajú a dopĺňajú napríklad spevom. Zabíjačka je tá inscenácia, kde si musia interpréti sami dávať pozor na to, ako budú alebo nebudú nadbiehať divákovi, čo sa Staškovčanom darí a kontrolujú sa.

Rovnako sa pohrávajú s absurdným vyznením žánru a to v tom, že sa pred divákom rodí priam "filozofická otázka" charakteru a namiesto "byť či nebyť" je kľúčové zistiť/rozpomenúť sa, či "žrala sviňa, či nežrala?". Nakoniec hrozí, že svine možno ani niet.

Inscenácia Zabíjačka v rámci žánru odhaľuje a zámerne zdôrazňuje rôzne typy stereotypov. Napríklad ide o stereotypy, ktoré odhaľujú vzťahy so susedmi, nevzdelanosť ukrytú za mestskou nadradenosťou, svokra, ktorú neznášame, ženský alkoholizmus, ktorý ukrývame, suseda, ktorá zvádza suseda, ale o tom nehovoríme, a teda istá otvorená medzivzťahovosť,

nevesta, ktorej nevieme prísť na meno a pod. S týmto zvýraznením sa nepracovalo nejako systematicky, skôr šlo o poukázanie na problém.

Až napríklad na moment prekvapenia, čo sa skrýva v príborníku namiesto alkoholu. Takejto práce s mobiliárom v rámci scénografie viac využiť.

Zdá sa, že herecký ansámbel DS Staškovan si bytie na javisku a v tejto inscenácii vychutnáva, hrá sa medzi sebou, hranie samotné mu robí radosť. V tomto je to inscenácia nefalšovanej atmosféry ochotníckeho divadla, ktoré baví interpretov i tvorcov a nekráča nad limity esetické či ideové.

Folklorizovaná reminiscencia na minulosť je mostíkom k rituálom, ktoré polovica mladšej generácie nemá šancu zažiť, ale vlastne takto môže nežne putovať časom a spoznávať kontexty (nielen tie milé a príjemné) našej povahy.

                                        Miriam Kičiňová – poverená vedením činohry SND