Základné informácie o súbore a hre, zaujímavosti, zvláštnosti tvorby a účinkovania súboru:Potulné dividlo J+T vzniklo v roku 2018 spojením pesničkára Tomáša Pohorelca a herca a režiséra Juraja Haviara. Naša tvorba vychádza z poetiky klasického potulného divadla s využitím živej hudby na javisku. V repertoári máme 4 predstavenia pre dospelých a 3 predstavenia pre detského diváka. Za krátky čas nášho pôsobenia sa nám podarilo etablovať na slovenskej scéne. Videli nás diváci na medzinárodnom festivale humoru Kremnické Gagy 2020 a v roku 2021 a 2022 aj ako hostí na celonárodnej prehliadke Scénická žatva v Martine. Predstavenie Don Kychot získalo zlatú medailu na celoslovenskej prehliadke Palárikova Raková

Temer kompletná slovenská divadelná klasika za cca 60 minút.
My, Slováci, sme boli vždy skromní, ale tomu je koniec. Keď uvidíte toto dielo, už nič viac nebudete potrebovať vidieť. Všetko, čo musíte vedieť je v tomto diele, a čo v ňom nie je, to nezaslúži si, aby s tým vaše oči zabíjali čas. Po zjavení sa tohto diela, všetky divadlá na celom svete môžu byť zavreté. Potulné dividlo J+T vo svojej novej autorskej inscenácií prináša kompletnú slovenskú divadelnú klasiku. O podobné dielo sa už pokúsili naši anglický kolegovia. Tí však boli schopní podať iba tvorbu Wiliama Shakespeara a trvalo im to nekonečných 120 minút.
Čo tam po Shakespearovi? Dodnes sa nevie, či vôbec existoval. My vám za dvojtretinový čas a tretinové vstupné prinesieme mnohonásobne viac autorov. To sú tisícky a tísícky strán, ktoré nemusíte čítať, navyše, zadarmo. Tie hodiny, ktoré by ste museli zbytočne stráviť v divadle na predstaveniach ani nebudeme počítať.
Ján Chalupka, Jozef Hollý, Ján Palárik, Jonáš Záborský, František Urbánek, Jozef Gregor Tajovský. Nič horšie sa nemôže stať spisovateľovi ako to, že sa z neho stane klasik. To ho natrepú do učebníc a tam je zavretý, nikto ho nečíta, väčšina študentov vlastne aj nenávidí. Vlastne je ešte niečo horšie, čo sa môže autorovi stať a to, že sa z neho stane slovenský klasik. Lebo u nás sa učebnice nielenže nečítajú, ale ani netlačia.
V roku 1830 inscenoval Gašpar Fejérpataky-Belopotocký po prvý krát na slovenských doskách Kocúrkovo. Ubehlo odvtedy už bez mála 200 rokov a divadlo stále žije. A to nám dáva nádej, že ešte nie sme stratení. Dokonca máme národné divadlo, to znamená, že sme národ. A to vôbec nie je také samozrejmé, ako si mnohí z nás predstavujú...