Rozprávame sa s predsedom Výberovej poroty 58. ročníka Palárikovej Rakovej - MATEJOM MOŠKOM
Vo výberovej porote Palárikovej Rakovej som sa ocitol po prvýkrát, nemám preto možnosť porovnávať predchádzajúce ročníky s tým aktuálnym. Pomôžem si pri hodnotení štatistikou. Do súťaže sa prihlásilo 21 inscenácií z celého Slovenska. Videli sme záznamy inscenácií dospelých amatérov ale aj mládežníkov, klasických ale aj autorských textov, komédií aj vážnych drám. Pri všetkých inscenáciách bolo ale vidieť túžbu autorského tímu povedať svetu niečo o Slovensku, na ktorom žijeme. Výber šiestich najlepších alebo najreprezentatívnejších sa nerobil ľahko. Každý divadelný súbor dal do svojho diela nápady, myšlienky a dušu. Výber, ktorý uvidíte na Palárikovej Rakovej 2026 vnímajte ako výkladnú skriňu inscenácií slovenských autorov, ktorú sme napĺňali tak, aby v nej bolo všetko, čo Slovensko trápi a vystihuje.
Divadlo “A“ a Divadlo SHANTI, Prievidza: Stratená kára alebo Kukučín čin
Kukučínovu Rysavú jalovicu poznajú slovenskí diváci najmä vo výbornom televíznom spracovaní v hlavných úlohách s Jozefom Kronerom a Evou Kristínovou. Prievidžania v réžii Petra Palika elegantne vyriešili komplikovanú prítomnosť kravy na javisku. Adam Krt na jarmoku nekúpi jalovicu ale vozík. Vďaka tejto a ďalším úpravám ponúka herecky výborná inscenácia Stratená kára alebo Kukučín čin nový pohľad do slovenskej duše, ktorá sa v modernejšom svete až tak veľmi nezmenila.
Divadlo RAMAGU: Samko Tále – kniha o cintoríne
Samko Tále od Daniely Kapitáňovej patrí k najlepším dielam, ktoré spracovali spoločenské a politické zmeny na začiatku 90 rokov. Divadlo Ramagu aj režisér Vladimír Benko majú za sebou niekoľko skvelých inscenácií monodrám a komorných hier. Samko Tále ako monodráma v hlavnej úlohe s Lukášom Marhefkom a živou hudbou v podaní Lívie Frankovskej je veľmi intenzívnym divadelným zážitkom. Jednoduché premýšľanie Samka Táleho diváka zabaví, ale prinúti ho aj prehodnocovať vlastné postoje.
Divadelný súbor Jána Palárika v Čadci: Kým kohút nezaspieva
Divadelný súbor Jána Palárika v Čadci si na oslav storočnicu od svojho založenia vybral jednu z nakvalitnejších slovenských divadelných hier o hrôzach nacizmu počas druhej svetovej vojny. V existenčnej dráme Ivana Bukovčana sa sústredili na vytvorenie ťaživej atmosféry a na dôkladné herecké spracovanie jednotlivých postáv. Režisér Peter Kováč vytvoril realistické dielo, ktoré je dôstojným spracovaním tejto slovenskej klasiky.
Divadlo f*ACTOR: Mlyn
Michal Tomasy so svojimi kolegami z Divadla f*ACTOR majú za sebou viacero úspešných inscenácií. Medzi najoceňovanejšie patria ich autorské komédie, ale pravidelne otvárajú aj vážne témy spracovaním klasických dramatických predlôh. Pri Mlyne sa rozhodli spracovať vážnu tému autorsky. Je zaujímavé sledovať, ako sa zruční autori komédií pozreli na témy samoty, túžby, nevery a návratu legionára v inscenácii, ktorá využíva veľmi súčasný divadelný aj výtvarný jazyk.
Divadlo Nová Dedinka: BÁL
Daniel Majling upravil párstranovú prózu Boženy Slančíkovej Timravy s názvom Bál do rovnomennej celovečernej divadelnej hry, ktorú Slovenské národné divadlo uvádzalo v 3-hodinovej verzii. V réžii Martina Zachara tú istú dramatizáciu vtesnalo Divadlo Nová Dedinka za necelé dve hodiny. Timravin bál sa v ich podaní odohráva v obecnom kultúrnom dome a vyzerá skôr ako dedinský ples so všetkým, čo k nemu patrí. Zábavné prepojenie archaického jazyka, civilného herectva a pomerne moderného prostredia prinúti diváka hľadať v zábavných postavičkách samého seba.
Divadelný súbor Andreja Sládkoviča: Trinásta hodina
Pod výpravnú inscenáciu Trinástej hodiny s kvalitným hereckým obsadením, nápaditou réžiou a výborne zvládnutými davovými scénami sa režijne podpísal Juraj Benčík. Novozaložený Divadelný súbor Andreja Sládkoviča, ktorý nadviazal na tradíciu predchádzajúceho banskobystrického amatérskeho súboru sa v inscenácii Trinásta hodina ukázal ako veľmi životaschopný projekt. Nielenže pripravili kvalitnú inscenáciu, ale podarilo sa im to s archaickým textom a na naozaj veľkom plátne.
O Matejovi Moškovi: je divadelným teoretikom a kritikom, ktorý sa nebojí ani autorskej tvorby. Absolvoval VŠMU ako doktorand pôsobil aj v Ústave divadelnej a filmovej vedy SAV. Je jedným zo zakladajúcich členov kultúrneho spolku MLOKi a ako recenzent pôsobil aj v projekte Monitoring slovenských divadiel. Ako autor a producent sa venuje tvorbe klubových a televíznych zábavných programov. Od roku 2019 pôsobí ako programový riaditeľ festivalu Scénická žatva a od roku 2025 je aj slovenským delegátom pri medzinárodnej asociácii amatérskeho divadla AITA/IATA.