Milí obdivovatelia básní, milí básnici,
prinášame Vám ďalší poetický súťažný príspevok literárnej súťaže TAJOMSTVO ATRAMENTU - 2. ročník. Jeho autorka - Soňa Behúňová z Čadce sa s básňami MARIŠKA MOJA, PATOLOGICKÝ HRÁČ, RÝCHLA CESTA ZO ŽIVOTA umiestnila na 3. mieste v súťažnej kategórii nad 45 rokov, žáner POÉZIA.

Sona Behunova finis

 Autorka obálky: Zuzi Maat

 

Soňa Behúňová - PATOLOGICKÝ HRÁČ
Pokušenie silno volá,
slabá vôľa – neodolá.
Charakter ti pokazí
veľké množstvo peňazí.

Automat, to nie je brat,
núti ťa len stále hrať.
Dá ti vyhrať malé čiastky
a podporí sen o šťastí.

Vyhral si dnes, vyhráš zajtra,
palce drží tvoja parta.
Každý deň už ticho čaká
závislého neboráka.

Neovládateľná túžba
lomcuje ním zas od rána.
Oči bolia už od hrania,
pieseň kvíli obohraná.

Čaro skrinky odísť nedá,
samá prehra, bude bieda..!
-Už si musíš požičať,
dáva radu automat.

Peňaženka jeho spľasla,
doma čaká žena krásna.
Spýta sa ho o výplate.
Čo jej povie? -V automate?!

Úžerník pôžičku núka,
trasie sa mu pritom ruka,
úroky sú premrštené.
Vykúpené v tvrdej mene.

Zasa jedno kolo prázdne,
ocitol sa skoro na dne,
rozhodnúť sa musí sám.
-Ja ti znova požičiam..!

-Už som vyhral malú sumu,
teraz vyhrám veľkú, druhú,
nádej zomrie posledná.
Kapsa prázdna je bez dna.

Ukradol všetky úspory.
-Manželka nové nasporí,
veriteľom znova hlási.
No nastanú kruté časy.

Stratila zo svojej krásy:
-Pôjdeš k súdu a do basy!
-Už mám toho akurát dosť,
lomcuje ňou skutočná zlosť.

Do väzenia? Čas sa kráti!
Krv vyteká z jeho žíl.
-Tam nemajú automaty,
dlhy by som nesplatil..!

-Radšej odídem zo sveta..!
Padla posledná odveta.
V spise slovo: samovražda.
Tak závislosť končí každá.