Danka Sobolová, učiteľka Základnej školy v Ochodnici, žijúca v Kysuckom Novom Meste - dlhoročná recitátorka, milá dáma s úsmevom na tvári a vždy vyžarujúca pozitívnu energiu.

foto-d.sobolov.jpg

Danka, ako dlho sa venuješ umeleckému prednesu ?

S prednesom básničiek som mala do činenia už v predškolskom veku, keď som bývala súčasťou príležitostných kultúrnych programov pre obec /zo spomienok mojich rodičov a čiastočne si pamätám na svoje vystúpenia aj ja/. Samozrejme, že vtedy ešte nemohla byť reč o umeleckom prednese. Veď mnohí z nás to určite zažili /naťahovanie sukne, pohybové kreácie „špička - päta - špička". Takže dlho, keď to trvá dodnes.
Ako si sa k tejto krásnej umeleckej činnosti dostala a spomínaš si na svoju prvú ukážku?
Ako som už spomenula, všetko začalo v materskej škole, pokračovalo na základnej a strednej škole, počas vysokoškolského štúdia v Banskej Bystrici - tam už menej, pretože mojou prioritou bolo štúdium a tu som veľa príležitosti pre umelecký prednes nemala. S poéziou som však bola spätá ináč. Vyhľadávala som ju v knihách, v počúvaní nedeľného vysielania poézie, v písaní básničiek a veršov pre seba a kamarátky. Mojou prvou súťažnou ukážkou na základnej škole bol text S. H. Vajanského " Skamenelá pastierka. Dodnes mám v živej pamäti, ako som sa text učila. Myslela som si, že mi to ide výborne, ale kritéria prednesu mojej učiteľky, ktorá ma pripravovala, boli celkom iné. Nechápala som to a bola som presvedčená, že ma do súťaže nechce poslať. Až po uplynutí času, keď som sa sama dostala do pozície učiteľky, ktorá pripravuje recitátorov, som pochopila, aké je to všetko náročné.
Moju poetickú priateľku som si priviedla k začiatočnému štartu mojej pedagogickej praxe v roku 1980 do ZŠ v Snežnici. Takmer 25 rokov mi škola a obec vytvárali množstvo príležitosti s výbornými podmienkami pre vykonávanie mojej školskej a mimoškolskej činnosti.Či už v pozícii recitátorky, divadelníčky, režisérky divadelných vystúpení pre deti a kultúrnych programov rodičovských zábav / pravidelné fašiangové zábavy, valentínske plesy.../ a príprava žiakov na umelecký prednes bola pravidelná.
Súbežne s týmito aktivitami som sa aj ja ďalej zdokonaľovala v umelec. súťažiach / Vansovej Lomnička, Hviezdoslavov Kubín.../.
Moje pôsobenie pokračovalo aj v čase pracovného pobytu v Nemecku /3 a 1/2 roka/, kde som tvorila kultúrne programy pre zahraničných Slovákov v meste Gebersdorf. Samozrejme, že umelecký prednes poézie nechýbal ani tam.
Mojím druhým pracovným miestom sa stala ZŠ v Ochodnici. Aj tu pokračujem vo svojich aktivitách, rovnako sa venujem deťom, ktoré majú talent a nadanie, alebo tým, ktoré majú k umeleckému slovu bližšie. Zúčastňujeme sa okresných, krajských súťaží v umeleckom prednese poézie , v literárnej tvorbe už aj celoslovenskej súťaže "Európa v škole."
Pochopila som, aké je to vzácne pracovať na sebe a potom to podávať ďalej.
Súťaže v umeleckom prednese - Vansovej Lomnička, Hviezdoslavov Kubín, Koyšove Ladce...som si obľúbila natoľko, že je to už pre mňa každoročná výzva.
Veľmi rada by som pripomenula, že začiatky môjho posunu do umeleckých súťaží pramenia v Čadci. Preto moje poďakovanie patrí terajšiemu KYSUCKÉMU KULTÚRNEMU STREDISKU v Čadci - pani riaditeľke Silvii Petrekovej a tebe, Božka za veľmi dobrú spoluprácu. Pozývate ma na rôzne kultúrne podujatia, či už ako recitátorku na súťaže, alebo rôzne kultúrno - spoločenské podujatia okresného i medzinárodného charakteru. Žiaľ, v Kysuckom Novom Meste /s výnimkou súťaže "Vansovej Lomnička"/ mám veľmi málo príležitostí /a či ochoty ?/ byť pozitívnym prínosom v umeleckej oblasti pre mesto, v ktorom žijem.

Čítaš veľa kníh? Aké máš najradšej?

Samozrejme, čítam. Či veľa, to neviem odhadnúť. Ale dobrá kniha je pre mňa aj dobrá kamarátka. Mám rada knihy hlbokých myšlienok o živote a pre život, na ktorých sa dá výborne konfrontovať ten vlastný. Kniha musí mať pre mňa aj hlbokú umeleckú hodnotu. Veď to poznáte, dnes sa píše všeličo...

Aké sú tvoje doterajšie umiestnenia v umeleckom prednese ?

Keďže vždy ide o postupové súťaže a k celoslovenskej sa dopracujete až ako najlepšia po okresnej a krajskej, je to náročné, lebo konkurencia je z roka na rok silnejšia.
Vansovej Lomnička ma už obdarovala v celoslovenskej súťaži dvakrát striebrom a jedenkrát bronzom, na celoslovenskom kole Hviezdoslavov Kubín som skončila tretia.
Každoročne na jeseň sa koná celoslovenská súťaž v prednese ľúbostnej poézie"KOYŠOVE LADCE", kde som už niekoľkokrát získala prvenstvo .
Cesta, ktorou sa chcete k najvyššej súťaži dopracovať, nebýva ľahká. Umelecký prednes má svoje prísne kritéria, častokrát býva výborná konkurencia, nie vždy sa vám podarí výber, inokedy subjektívny postoj poroty...Takže, preto tá ťažká, ale krásna cesta.


Čo je potrebné k tomu, aby sa mohol človek tejto záujmovej činnosti venovať ?

Je treba poznať tri cesty. Tá prvá vedie od srdca k rozumu a naopak, druhá od srdca k srdcu a tá posledná od človeka k človeku . Všetko ostatné nájdete v hodnotných knihách, v chápaní životných situácii a v každodennej slovnej či myšlienkovej tvorivosti, pri stretnutiach s ľuďmi, ktorí vás obohacujú...


Každý, kto sa venuje svojej záľube, potrebuje vhodné prostredie a samozrejme podporu a pochopenie. Ako je to v tvojom prípade ?

Mám šťastie, lebo verím, že všetko, čo bolo vytvorené, bolo vymyslené úžasne.
A tak je pre mňa vhodným prostredím príroda, záhrada, les, vlastné bývanie. Musím priznať, že i podporu pre moju záľubu mám vynikajúcu. Predovšetkým je to môj manžel /aj keď je mimo fachu/, vždy ma rád pred súťažou vypočuje a častokrát sa v tých kozmetických chybách aj trafí. Býva mojím spoločníkom na cestách a teší sa z toho, keď sa mi darí. Okrem neho ma určite podporujú moji najbližší a úprimní priatelia.


Potrebuješ pri príprave odbornú pomoc ?

Som vo výhode, že vyučujem Slovenský jazyk a literatúru a práca ma napĺňa. Odbornú pomoc si robím sama, pretože vkladám do toho všetky moje skúsenosti z hodnotiacej poroty, z vypočúvaných textov a z vlastnej tvorivosti. Verím myšlienke a posúvam ju ďalej.

Pociťuješ trému alebo stres pred vystúpením?

Tí, ktorí ma počúvajú, hovoria, že pôsobím bez trémy. Ja však na seba prezradím, že stres to naozaj nie je, ale silná dávka zodpovednosti, kde sú tie pocity tak trochu všelijaké. To trvá okamih a už sa dostaví fáza exhibicionistického prejavu, ktorý si rada vychutnávam až do konca.

Čo ti dáva umelecký prednes ?

Dáva mi nové nádeje pri hľadaní, objavovaní a nachádzaní. Dáva mi novú silu pri prekonávaní každodenných prekážok, ktorých máme všetci dosť. Rozdiel medzi nami ľuďmi je len ten, že tí jedni si myslia, že druhí to majú lepšie a tí druhí hľadajú spôsob, ako to lepším urobiť. A tu je krédo mojej životnej poézie. Byť ľutovaným nie je moja pozícia. Skôr hľadať možnosti, ako tú "ťažkú káru"/ Milan Rúfus/ tlačiť ľahšie. Som rada, že som našla patent na hodnotný a pekný život.

Aké sú tvoje plány do budúcnosti ?

Posolstvo môjho umeleckého snaženia si nechcem nechať pre seba. Už som na nej tak trochu začala pracovať. Bol to spoločne vypracovaný projekt s p. Elenkou Kočvárovou, s ktorou sme pre obec Radoľa pripravovali "Nedeľné chvíle poézie".
Boli to stretnutia podfarbené príjemnou hudbou a vďačným obecenstvom. Aj keď si ľudia len pomaly zvykajú na takéto podujatia, verím, že slovo od človeka k človeku musí byť vypovedané. Zvlášť v tejto dobe....

                                       Božena Slanináková
                        Kysucké kultúrne stredisko v Čadci