10 otázok Michaele Krkoškovej z Čadce, výtvarníčke a členke Štúdia neprofesionálnych výtvarníkov, ktoré pracuje pri Kysuckom kultúrnom stredisku v Čadci, organizácii v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja:

m._krkokov.jpg

Vieme o Vás, že ste rodáčka z Čadce. Môžete nám priblížiť vašu doterajšiu výtvarnú dráhu až po terajšie štúdium?
O výtvarné umenie som sa zaujímala od detstva. Už na základnej škole som vynikala a výtvarná výchova bola môj obľúbený predmet. V siedmej triede som dostala podnet z okolia navštevovať ZUŠ. No moje skutočné štúdium nastalo po úspešnom absolvovaní talentových skúšok na Súkromnej umeleckej škole v Žiline so zameraním na propagačnú grafiku. V súčasnosti študujem na Vysokej škole fakulty umení v Ostrave- na ateliéri voľnej grafiky. Tu som si našla svoje miesto.
Čo po doštudovaní, aké máte plány do budúcnosti, bude to umelecká kariéra, alebo pedagogická činnosť?
V nasledujúcich rokoch chcem určite pokračovať v štúdiu. Ale ďalej ešte nepredbieham, pretože možnosti sa menia a aj pracovný trh. Ale keď sa chce, všetko sa dá a preto treba možnosti hľadať. Často sa stretávam s názorom, že umenie je len maľba a tým to končí. Len málokto si uvedomuje, že za touto prácou je kopec práce, štúdia počas mnohých rokov. No aj napriek tomu táto práca ostáva často nedocenená. Umelecky vychovaní ľudia začínajú hľadať východiská ako sa uživiť a robiť pri tom, čo ich baví. Začínajú vznikať rôzne organizácie na podporu umenia, a tak vznikajú aj u nás kvalitné veci ako knihy, odevy, filmy... No väčšinou sa im dostáva podpora len z okruhu umelcov. Pomaly, ale isto sa začínajú otvárať dvere aj mladým autorom. A práve aj ja by som sa chcela touto cestou slobodne realizovať, bez zväzujúcich požiadaviek. Zatiaľ mi však vysoká škola dáva možnosť sa rozvíjať a pracovať na sebe. Cítim posuny, ktoré ma smerujú na cestu, po ktorej by som sa chcela uberať. Pedagogický smer ma neláka.
Čomu konkrétne sa najviac venujete vo Vašej výtvarnej tvorbe?
Venujem sa grafickým technikám, maľbe, kresbe, fotografii. Tieto zručnosti uplatňujem v grafických programoch, ktoré sú neodmysliteľnými pomocníkmi pri práci.
Ako sa hovorí: ,,Nie je remeslo bez umenia a umenie bez remesla." V súčasnosti ma konkrétne uchvátila ilustrácia, ktorej sa aj venujem. Niet krajšieho pocitu ako držať knihu s vlastnými ilustráciami.

Kde hľadáte námety pre svoju výtvarnú tvorbu?
Tieto námety sú všade okolo nás, vychádzam z všednej reality, ktorú si upravujem a hrám sa s ňou. Je plná inšpirácií, nápadov a zážitkov. Čerpám z tých, ktoré mám hlboko vpísané v duši a transformujem ich von. Umenie je pre mňa sebaterapia. Ľudia hľadajú zmysel v mojej tvorbe, ja nachádzam seba samú v umení. To znamená, že sa dozviem o sebe viac prostredníctvom umenia. Núti ma oveľa viac premýšľať a vracať sa do spomienok, na ktoré som už dávno zabudla. Hľadám súvislosti s názormi a mojím postojom, ktoré som si formovala už od detstva. Cez umenie zobrazujem svoj pohľad na svet a pomáha pri mojom osobnom rozvoji.

Zrejme každý výtvarník má rád niečo iné, špecifické. Čo je tým Vaším naj?
Špecifické je to čo z nás pramení. Je to ten náš špecifický prostriedok, ktorý si nájdeme. Práve tým je tvorba krásna, rozmanitá a nenudí nás, pretože sme odlišní.

Výtvarníctvo má veľa techník. Ktorú vo svojej tvorbe uprednostňujete vy?
Ja uprednostňujem kombinovanie techník. Nevadia mi ani klasické techniky. Najradšej však skúšam, experimentujem a hľadám nové možnosti. V mojom prípade ide skôr o obdobie kedy ma to pohltí, no po čase nadobudnem pocit, že chcem skúsiť niečo nové.

Ste členkou ŠTÚDIA neprofesionálnych výtvarníkov, ktoré pracuje pri KKS v Čadci, čo vám prinieslo členstvo v Štúdiu?
Členstvo mi prinieslo môj záujem a snaha. Nikdy som sa nenechala odradiť od toho čo ma bavilo.A konkrétne to bola výhra vo výtvarnej súťaži Výtvarne spektrum.

Vaše diela boli už veľakrát vystavené na autorských i spoločných výstavách VÝTVARNÉ SPEKTERUM, kde pravidelne získavate ocenenia. I v tomto roku ste za vaše dielo LEVITUJÚCE MESTO, bola ocenená v regionálnej a následne víťazstvom v krajskej súťažnej výstave VÝTVARNÉ SPEKTRUM 2014, ste si zaistila postup do celoštátneho kola súťaže, ktoré sa bude konať v mesiaci september v Art centrum synagóga v Trenčíne. Aký je to pocit, vidieť svoje výtvarné dielo vystavené medzi autormi z celého Slovenska?
Je úžasné že sa robia veci, ktoré sa môžu objaviť aj u nás v galériách. Takáto podpora a záujem, je určite pre umelcov prínosný, keď vedia, že to neostane len v šuplíku, ale že to má nejakú odozvu.Je to naozaj dobrá možnosť sa realizovať, či už ide o profesionálnych umelcov alebo nie.
Nadobudla som pocit, že to má zmysel a práve preto to pre mňa veľmi veľa znamená a som rada, že vie niekto oceniť moju snahu. A viem, že každý jeden zúčastnený bol svojim spôsobom víťaz.

Inšpirovali vás vo svojej výtvarnej tvorbe i naši poprední výtvarní umelci?
Je sa na čo pozerať a robí sa u nás jedinečná práca, ktorá je spravená kvalitne a
s radosťou. Je ich viacero napríklad Stano Lajda alebo Daniela Olejníková. Ak ide o inšpiráciu snažím sa porozumieť technike, ktorú by som mohla zužitkovať, (ale aj tak si to urobím vždy podľa seba.)

Vo svete je veľa významných umelcov, ktorí sa svojou tvorbou zapísali do histórie tohto umenia. Je niektorý, ktorého výstavu by ste si nenechali ujsť? Vaše životné krédo:
Keďže dvere galérii sú otvorené stále pre niečo nové. Veľmi rada chodím na výstavy mladých autorov, pretože oni reflektujú dobu a je to ich výpoveďou ku súčasnosti. No nepohrdla by som ani tvorbou starších autorov, kde môžem nahliadnuť do ich životov a pochopiť dobu. Ak by som mala nejakú odporučiť, odporučila by som sledovať výstavy a nájsť si to svoje. Ja nám najradšej Bienále kníh, kde je súbor ilustrátorov z celého sveta. Je to rôznorodé, nápadité a určite zaujímavé. Pre mňa je to pastva pre dušu.

Vaše životné krédo?
Hardworking, goodlooking.


Mladá čadčianska výtvarníčka sa nám predstaví autorskou výstavou pod názvom: GENERÁCIAod1. - 23. 7. 2014, v Dome kultúry v Čadci, na ktorú vás srdečne pozývame a zároveň autorke prajeme úspešné ukončenie školy, aby vedomosti pretavovala vo svojej výtvarnej tvorbe a návštevníci jej výstavy si užívali hody ducha a tak,svojimidielomi prispela nám všetkým, žiť krásne,v láske a úcte.


                                Emília Jašurková
                Kysucké kultúrne stredisko v Čadci