Na 10 otázok odpovedala i  Jozefína Poláčiková zo Staškova.

 jozefna_polikov.jpg

 

Lásku ku kultúre, k divadlu, k recitácii a k folklóru si nadobudla už v čase stredoškolského štúdia. Čo bolo podnetom týchto záujmov?
Už ako žiačka Osemročnej strednej školy v Staškove som mala dobrú učiteľku- slovenčinárku, ktorá ma získala pre recitáciu. Reprezentovala som školu v recitácii na okresnej súťaži s básňou Zuzanka Hraškovie. Nikdy nezabudnem na dnes už nežijúcu pani učiteľku Šušlíkovú z Horelice, ktorá ma vychválila a to bola pre mňa veľmi povzbudzujúca motivácia. Ako študentka SVŠ som tiež reprezentovala školu na okresných a krajských recitačných súťažiach, či už s básňou Hviezdoslava Agar, alebo s básňou Jána Bottu Margita a Besná. A to už nebolo ďaleko k divadlu. U nás v Staškove má divadlo dlhodobú históriu. Uchovávať a rozvíjať tradície starých otcov, kultúru, ich piesne a zvyky bolo pre mňa od mladosti samozrejmosťou. Už ako stredoškoláčka som si v dedine zahrala v dvoch divadelných predstaveniach, ktoré režíroval Matúš Jurga: Nový život a Podpaľačova dcéra. Nemôžem opomenúť moje detské roky. Boli skromné a veselé, pretože sme stále „v pľaci" niečo aktivizovali. Nacvičovali sme divadelné scénky podfarbené humorom, s ktorými sme sa predvádzali v stodolách na vyzametanej drevenej podlahe našim rodičom, susedom a známym. Boli to nielen divadelné výstupy, ale i rôzne piesne, ktoré sme sa naučili od starších kamarátiek, našich mám a starých mám. Nebolo vtedy televízorov, preto sme na nedeľné popoludnia vymýšľali takéto programy. Moji rovesníci z dediny to môžu potvrdiť. Bolo toho veľa a bolo to nádherné.

Čo ťa podnietilo k štúdiu pedagogiky ?
Úprimný a láskyplný vzťah k deťom. Odovzdať im niečo, čo oni potom využijú pri ďalšom štúdiu. Ako jazykárka som sa to snažila využiť čo najlepšie. Učiť som začala veľmi mladá, kvalifikáciu som si doplnila diaľkovým štúdiom.

Po štúdiu na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici si začala vyučovať. Tvojím prvým pôsobiskom bola Základná škola v Korni. Ako si spomínaš na svoje prvé začiatky ?
Áno, mojím prvým učiteľským pôsobiskom bola dedinka Korňa- Vyšný koniec roč. 1. - 4. Na svoje prvé začiatky si spomínam s úctou ku všetkým, ktorí ma priúčali k pedagogickému majstrovstvu, s úctou k tým, ktorých som stretávala, s úctou i k tým, ktorých som učila. I tam sme hrali učitelia z Korne divadlo. Bolo to predstavenie Jána Chalupku: Kocúrkovo pod rež. vedením dnes už nežijúcej pani učiteľky Marienky Comorkovej. Boli to krásne dva roky, ale veď to poznajú všetci pedagógovia, že na tie prvé pôsobiská sa najkrajšie spomína.
Po dvoch rokoch si z Korne prestúpila do Staškova, kde si vykonávala svoje učiteľské povolanie až do odchodu na zaslúžený dôchodok a kde žiješ dodnes. Bol dôvodom prestupu práve tvoj manžel, ktorý už učil v Staškove?
Áno. S manželom som sa spoznala u nás v dedine na tanečnej zábave, pretože tu učil. Spolu sme tiež hrali v niekoľkých divadelných hrách. V minulých rokoch to bolo tak, že učitelia veľa hrávali divadlá.

Svoju prácu si vykonávala veľmi zodpovedne. Ako slovenčinárka si pripravovala deti na prijímacie pohovory zo SJ, na rôzne súťaže v umeleckom prednese , lektorovala si aj v odborných porotách Hviezdoslavovho Kubína. Čo ti dala táto dlhoročná práca s deťmi v oblasti umeleckého prednesu ?
Veľmi veľa. Kamarátsky vzťah a obdiv tých, ktorí súťažili. Mala som šťastie na talenty a keď boli víťazstvá na súťažiach, o to bola moja radosť väčšia. Tých talentov za mojej praxe bolo veľa. Výborné recitátorky boli i moje dve dcéry Iveta, Beáta a vnučka Nikolka, ktoré veľa reprezentovali.

Stála si aj pri zrode detského divadelného súboru Staškovčan. Ako spomínaš na začiatky súboru?
V 70.-tych rokoch bolo na Kysuciach obdobie, kedy dosť škôl malo založený detský divadelný súbor. Výborný súbor bol vtedy pri ZŠ v Rakovej pod taktovkou pána učiteľa Milana Bumbalu a pani učiteľky Janky Hostinskej. Obdivovala som tento detský divadelný súbor, a preto som si povedala, že to skúsime i u nás v škole. Vedenie školy mi vyšlo v ústrety a kolegyňa pani učiteľka Terka Gunčagová, (s ktorou som už spolupracovala pri nácviku estrádneho pásma Kolotoč hudby a smiechu) tiež súhlasila s pomocou. Jej dcéra Oľga bola výtvarne veľmi nadaná (neskôr vyštudovala akademickú maliarku v Prahe) a tá nám navrhla a vytvorila scénu k divadelnej hre Ľ. Podjavorinskej: Čin - čin. Neuveriteľné detské výkony, nádherné kostýmy, výborná scéna- to všetko prispelo k víťazstvám v oblastnej, okresnej i krajskej súťaži. Dodnes všetci účinkujúci s láskou spomínajú na toto divadlo, na úžasný detský kolektív, ktorý sa tu vytvoril a na cesty, ktoré sme s divadlom absolvovali.

Sama si účinkovala vo viacerých divadelných predstaveniach a neskôr si pomáhala i režijne. V ktorej inscenácii si prvýkrát stála na doskách, ktoré znamenajú svet ako herečka a akú postavu si v nej stvárnila ?
Bola to divadelná hra J. G. Tajovského Nový život, v ktorej som stvárnila postavu Aničky.
Láska k divadlu ťa priťahuje dodnes. V ostatných rokoch režíruješ ochotnícky divadelný súbor Staškovan. Ako hodnotíš prácu s dospelými divadelnými ochotníkmi a prácu s deťmi? Ktorá je podľa teba náročnejšia ?
Ťažká otázka, ale myslím si, že práca s dospelými je pre mňa náročnejšia. Deti, keďže som ich učila, mali rešpekt, plnili všetko, ako to názorne videli, ako to cítili, prežívali s tou postavou a dali do toho celú svoju osobnosť.
S dospelými je práca krásna, ale veľmi náročná a zodpovedná. Náročná je v hľadaní osôb pre jednotlivé postavy, náročná pre čas nácvikov, náročná pre správnu artikuláciu. Predsa však treba mať dávku tolerantnosti k týmto dospelým, pretože tráviť hodiny a hodiny na javisku na úkor svojho osobného voľna a pritom sú to jednoduchí ľudia z dediny, ktorí sa divadelnému kumštu musia učiť od základov. Klobúk dole!

Režíruješ divadlo v rodisku slávneho oscarového herca Jozefa Kronera. Myslíš si, že je potreba zachovávať jeho posolstvo aj dnes?
Ja osobne si myslím, že jeho posolstvo je potrebné zachovávať, pretože sám sa vyjadril, že jeho rodná dedinka je pre neho veľkým citovým zázemím. Bol to divadelník s veľkým obdivom, ktorý dal každej postave kus svojho humorného kumštu a talentu.
Za tvoju celoživotnú aktívnu a obetavú prácu v oblasti školstva i kultúry si získala i viaceré ocenenia. Môžeš prezradiť našim čitateľom , o aké ocenenia sa jedná ?
Nechcem, aby to vyznelo samochválne, alebo karieristicky. Tých ocenení bolo viac, ale veď tí, ktorí túto moju prácu poznajú, urobia si úsudok sami. Vážim si ocenenie Cena obce Staškov za prácu a aktívnu činnosť v obci v oblasti kultúry a školstva ocenenie obce Raková Plaketa J. A. Komenského za aktívnu a záujmovú činnosť v obci Raková, kde som posledné roky mojej pedagogickej praxe učila ako dôchodkyňa.


                                                          Božena Slanináková
                                                  Kysucké kultúrne stredisko v Čadci