O pani Irenke sme toho už veľa popísali jej výtvarné práce sme predstavili na mnohých autorských a súťažných výstavách i medzinárodných, za ktoré získala veľa ocenení. V minulom roku sa naša insitná maliarka dožila krásneho životného jubilea. Pri tejto príležitosti jej Kysucké kultúrne stredisko v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK pripravilo výstavu pod názvom KYSUCKÉ ZVYKY A TRADÍCIE na palete IRENY ZEMANÍKOVEJ z Rakovej, ktorá sa konala v Dome kultúry v Čadci. V jesenných mesiacoch obdivovali výtvarné diela insitnej maliarky, návštevníci Kysuckého skanzenu vo Vychylovke, kde bola výstava inštalovaná.
Kysucké drevené chalupy na pľacoch rodili hlavne robotných a statočných ľudí, jednou z nich je pani Irena Zemaníková, rodáčka z Rakovej, skvost kysuckej insity, Žena roka 2011, osobnosť, ktorej osud nedožičil patrične vzdelanie, ale talentu od Boha, aby ním očarila svet, dostala na rozdávanie. Obrazy pani Irenky sú nevyčerpateľnou studnicou inšpirácie pre každého, kto chce poznať reálny život kysuckej dediny spred desiatok rokov. Hodnoverne a zreteľne zobrazuje všedné i sviatočné dni, zvyky, tradície, nevšedných udalostí, jej výtvarné diela majú aj nesmiernu dokumentačnú hodnotu, vieme, že taký svet už nikdy, nikto nezachytí a nikto z nás ho už naozaj nezažije. Aj v tom je jej obrovský prínos pre súčasníkov, ukázať z toho sveta čo najviac.

1. Pani Irenka, vaše obrazy nám priblížili život kysuckej dediny, ktoré majú nesmiernu dokumentačnú hodnotu, je ešte niečo, čo by ste chceli nakresliť a predložiť širokej verejnosti?

Rada by som toho predložila ešte mnoho, žiaľ moje zdravie mi to už neumožňuje. Preto ďalšiu tvorbu prenechám mojej vnučke Ivanke Janíkovej, ktorá je mojou pokračovateľkou.

2. Môžete čitateľom Kysúc povedať, akého uznania sa vám dostalo ešte v mladosti, vďaka plienkam?

„Deťom dať na zadok také niečo bielunké, to by bol hriech. Tak som dievčatám na plienky maľovala kvety a ony ich nosili ako ručníky"

3. Ako ste sa vôbec k maľovaniu dostali?

Maľovanie ma už od detstva priťahovalo. Môj otec Šimon Goralka bol tiež obdarovaný talentom, vo voľnom čase sa venoval fotografovaniu a často pre mňa kreslil vtipné obrázky.
V neskoršom živote som zasa ja kreslila svojím deťom, ich obľúbené postavičky z televíznych rozprávok.
Práca a starostlivosť o rodinu mi neumožňovali viac rozvíjať moju záľubu až na dôchodku sa mi konečne naskytla príležitosť a tak som sa s radosťou vrhla do naplnenia svojho sna.

4. Vaša výtvarná tvorba je zaradená do insitného umenie. Nelákalo vás pokušenie zobraziť svoje diela aj inou technikou?

Tato technika maľby mi vyhovovala, svoju pozornosť som venovala skôr rozvíjaniu tematiky než hľadaniu techniky.
5. Máte nejaký vzor vo výtvarnom umení, ste niekým inšpirovaná?

Keď som bola malá, obdivovala som výtvarné diela Martina Benku. Jeho maľby ma priviedli k snom o vlastnej tvorbe..

6. Na dôchodku ste začali intenzívnejšie maľovať a zároveň ste sa stali členkou Štúdia neprofesionálnych výtvarníkov, ktoré pracuje pri KKS v Čadci. Čo vám prinieslo členstvo v Štúdiu neprofesionálnych výtvarníkov?

V začiatkoch, keď som vstúpila do šudia neprofesionálnych výtvarníkov ma veľmi povzbudzoval akademicky sochár Gustáv Švábik a mnohí ďalší, ktorí pre mňa zorganizovali rôzne výstavy a vernisáže. Vďaka členstvu som sa stretla s ďalšími výtvarníkmi a zaujímavými umelcami.
Týmto by som sa chcela poďakovať všetkým, ktorí pracovali a pracujú v KKS v Čadci a podporovali ma..

7.Vaše výtvarné diela boli už veľakrát vystavené na spoločných regionálnych, krajských a celoslovenských výstavách , za ktoré ste získali mnohé ocenenia. Úspech ste zožali i na medzinárodnej výstave za výtvarné práce, ktoré boli vystavené na Bienále insitného umenia a art brut poľsko-slovenského pohraničia Edworda Sutora v Novom Targu v Poľsku, neskôr i v Rajczi, vo Varšave a v Zywci. Čo vám priniesli do života tieto ocenenia?

Priniesli mi uspokojenie a potešenie z toho, že som toto umenie nerobila nadarmo..

8. Podedil niekto z vašej rodiny váš talent?

Syn Jozef a vnuci Peter, Jaroslav tiež zdedili talent ale nevenujú sa tvorbe, dcéra Jarmila sa venovala tvorbe, teraz sa venuje fotografii. Vnučka Ivanka je mojou pokračovateľkou vo výtvarnom umení.

9.Výstavu ktorého umelca by ste si radi pozreli?

Rada by som si pozrela výstavu akademickej maliarky Márie Medveckej, ktorá okrem iného maľovala aj námety z dedinského prostredia, ktoré som vždy obdivovala.

10. Máte ešte nejaký nesplnený sen v oblasti výtvarníctva a čo je vaším životným krédom?

Mojim životným snom bolo maľovanie, osud mi doprial venovať sa mu 12 rokov, žiaľ musela som tento sen ukončiť nakoľko mám problémy zo zrakom. Mojím životným krédom je využiť svoje danosti tak, aby priniesli potešenie iným.

Milí čitatelia Kysúc, v rozhovore sme vám priblížili život najúspešnejšej insitnej maliarky pani Irenky Zemaníkovej, ktorý bol niekedy ťažký ale napriek tomu veselý a plný krásnych spomienok, autorka nám ho zobrazuje srdcom a zároveň s veľkou láskou, ktorá vychádza z každého ťahu štetcom a zároveň s úprimnou radosťou, že jej bol dopriaty žiť. Pani Irenka, ďakujeme Vám a tešíme sa na každé nové výtvarné diela, ktoré sa rodia vo vašom útulnom rakovskom domčeku.

                                                                                 Emília Jašurková, KKS v Čadci