● Stanka, stala si sa víťazkou krajského kola súťaže mladých amatérskych moderátorov Sárová Bystrica a postúpila si na celoslovenské kolo do Banskej Bystrice. Ako si vnímala tvoj postup medzi najlepších amatérskych moderátorov?

Či už som postúpila v regionálnom alebo krajskom kole, vždy to bolo pre mňa prekvapenie. Nikdy som nemala pocit, že prvenstvo by malo patriť práve mne. O to väčšia a úprimnejšia bola radosť z postupu. A keď som postúpila do Banskej Bystrice, bol to doslova šok. Samozrejme veľmi príjemný. Ten pocit keď mi gratulovali ľudia z brandže ako Marián Lechan, Milan Matušinský alebo Gabriela Tomajková. Cítila som sa úžasne!
● Nie je to prvý rok, čo si sa zúčastnila súťaže. Ako si uspela
v predchádzajúcich ročníkoch?

Súťaže Sárová Bystrica (a tu na Kysuciach pomenovaná Kysucký mikrofón) som sa zúčastňovala na strednej škole. Prvý rok, ktorý som sa zúčastnila, tak som získala 3. miesto na regionálnej prehliadke a rok na to, som Kysucký mikrofón vyhrala. Potom som postúpila na krajskú prehliadku Sárovej Bystrice a odtiaľ som si odniesla Čestné uznanie.
● Ako si sa dostala vôbec ku moderovaniu?

Bol to práve Kysucký mikrofón, ktorý vo mne vzbudil záujem venovať sa moderovaniu. Ani som netušila, že ma to môže baviť. Až raz na strednej škole som prechádzala okolo nástenky, na ktorej bola vyhlásená súťaž Kysuckého kultúrneho strediska v Čadci - Kysucký mikrofón. Vtedy som si myslela že je to spevácka súťaž a že sa z recesie prihlásim. V ten rok som dostala ponuku s jedným kamarátom zo strednej školy moderovať Vianočnú akadémiu na Obchodnej akadémií. A potom už to šlo. 

● Čím ťa moderovanie fascinovalo?

Som veľmi „ukecaná" a rozprávanie mi vôbec nerobí problém. Taktiež som veľký extrovert a nemám problém nadviazať kontakt asi s nikým. Absencia hanby a komunikatívnosť sa spojili a zistila som, že moderovanie mi prináša využitie mojich vlastností. Je úžasné postaviť sa na pódium a vidieť, že všetci sa sústredia len na vás a čakajú, čo príde. Milujem však pocit, keď skončím a príde za mnou niekto, kto ma pochváli. To ma ženie vpred.

● Mala si možnosť moderovať aj nejaké podujatia?

Prvé podujatie, ktoré som mala možnosť moderovať bola spomínaná Vianočná akadémia. Potom prichádzali ponuky aj od nás z obce. Moderovala som akcie pri príležitosti mesiaca úcty k starším, niekoľkokrát divadlo počas Krónerovych dní u nás na Staškove. Aktivizujem sa teda najmä doma, na Staškove.
● Viem o tebe, že študuješ Ekonomickú žurnalistiku v Ostrave. Ako sa ti darí?

Darí sa mi výborne. Milujem tú školu. Viem, že túto vetu povie asi málokto a ja som rada, že som sa vybrala týmto smerom. I keď je pravda, že nie vždy to bolo ľahké. Teraz som našťastie v treťom ročníku. Tento rok máme podľa mňa ľahké predmety, a preto som sa rozhodla, že popri žurnalistike začnem štúdium Pedagogického minima. Takže teraz študujem dve školy naraz.

● Žurnalistika je o písaní. Prispievaš teraz niekde?

Som redaktorkou nášho fakultného webu www.sokolska33.cz. Pracujem v rubrike Interview33 a pripravujem rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Je to úžasná príležitosť stretávať sa s novými ľuďmi a dozvedieť sa nové veci, rozširovať si obzory. V tomto roku som začala pracovať ako regionálna redaktorka v Čadci pre dvojtýždenník Novinky. Na tejto práci je zas úžasné to, že môžem písať o tom, čo sa deje bezprostredne okolo mňa. Milujem túto prácu.

● Ktorým smerom by si sa chcela uberať v budúcnosti?

Aj keď teraz píšem a baví ma to, mojím snom je byť redaktorka v rádiu alebo televízií. V poslednej dobe však uvažujem o tom, že možno by som išla aj vyučovať do školy. Premýšľam nad tým, odkedy študujem pedagogické minimum. Mám takú predstavu, že by som učila mediálnu výchovu a popri tom robila redaktorku na polovičný úväzok. Alebo naopak. Učiteľku na polovičný úväzok a redaktorku naplno.

● Kde sa vidíš o 5, 10 rokov?

Vidím sa v regionálnych štáboch nejakej televízie a popri tom budem učiť decká v škole. Nechcem ísť zo svojho rodiska. I keď veľa ľudí hovorí, že práca redaktorky si vyžaduje ísť do veľkomiest. Neviem si to predstaviť. Mám rada dedinu. V mojom prípade je práca v regionálnych štáboch asi najrozumnejšia a najlepšia varianta.
● Čo by si chcela odkázať mladým ľuďom ako ty, ktorý vyrastajú v rovnakom prostredí, majú veľké sny a chcú sa presadiť.

Stretávam sa s názormi že tu nič nie je, že sa tu nič nedá robiť. Môžem povedať, že ak človek naozaj úprimne po niečom túži a ide si cieľavedome za tým, tak to dosiahne. Ja som túžila robiť regionálnu redaktorku. Robím ju. Aj tu na Kysuciach. Preto si choďte za svojim cieľom a využívajte rôzne príležitosti, ktoré sa vám budú núkať. Ak budete vytrvalí, verím, že sa raz prepracujete
k svojim snom.
                                                        Božena Slanináková
                                           odborná pracovníčka KKS v Čadci