Boženka, Tvoje záujmové aktivity sú veľmi všestranné. Recitovaniu si sa venovala už od základnej školy. Recituješ pri rôznych príležitostiach v obci. Pravidelne sa zúčastňuješ recitátorských súťaží - Vansovej Lomnička, Krása slova-Hviezdoslavov Kubín, na ktorých si získala už viackrát ocenenia a účasť na celoslovenských prehliadkach. Obľúbila si si poéziu - prevažne Válkovu. Prezradíš nám, čím si Ťa tak recitovanie získalo a prečo práve Válkova poézia?
Recitovanie je žáner, ktorý dovoľuje čítať medzi riadkami. Recitátor si môže vytvoriť vlastnú predstavu o slove a myšlienky básnika dokáže vyjadriť svojimi pocitmi. Válkova poézia ma zaujala už v študentských rokoch, keď sme na strednej škole naštudovali jeho dielo ako divadlo poézie. Jeho veršom rozumiem, oslovujú ma a som stotožnená s jeho myšlienkami.
Recitovanie je dnes tak málo populárne. Myslíš si, že je dôležité recitovať?
Aj keď recitovanie sa v dnešnej dobe pomaly dostáva do úzadia, pre mňa je báseň súčasťou môjho života. Robí mi spoločnosť vo voľných chvíľach a stále mi ponúka niečo nové. Recitovanie je podľa mňa dosť dôležité. Posúva krásne myšlienky poslucháčovi a dáva jedinečnú možnosť vyjadriť krásu a bohatosť slovenského jazyka.
Okrem recitátorky si aj divadelníčka. Ako si sa dostala k divadlu ?
Dvierka na javisko mi pootvorila Katka Kováčiková, režisérka Divadelného štúdia pri ZUŠ v Kysuckom Novom Meste. Ponúkla mi účinkovanie v ich divadelnom kolektíve. Ja som ponuku prijala, pravidelne som absolvovala divadelné skúšky a postupne som si začala uvedomovať, že divadlo je niečo, v čom som sa našla a v čom chcem pokračovať.
V ktorej inscenácii si prvýkrát stála na doskách, ktoré znamenajú svet ako herečka a akú postavu si v nej stvárnila?
Prvýkrát som sa ocitla na javisku pred zaplnenou sálou v Dome kultúry v Kysuckom Novom Meste na premiére inscenácie Ženský zákon, v ktorej som stvárnila postavu dedinskej ženy Zuzy.
Ako si spomínaš na toto prvé vystúpenie a čo v Tebe zanechalo ?
Hlavne si spomínam, že som mala strašnú trému, ale v ušiach mi stále zneli slová režisérky: tréma = zodpovednosť. A tú som ja mala. Toto moje premiérové vystúpenie zanechalo vo mne veľmi krásne a nezabudnuteľné spomienky. Hra mala veľa repríz, plné hľadiská a neutíchajúci aplauz. Bolo to jedno z mojich najkrajších období života.
Viem, že za svojou prácou dochádzaš do Žiliny. Pravidelné divadelné skúšky v KNM sa jednoznačne nedali zlúčiť s Tvojimi pracovnými povinnosťami a tak si veľmi ťažko opúšťala spomínaný divadelný kolektív. Čo nasledovalo ďalej ?
Divadla som sa samozrejme nechcela vzdať, tak som to skúsila najprv s deťmi. Podarilo sa mi založiť Detský divadelný súbor Driačik, ktorý pôsobí pri ZŠ s MŠ v Zborove n/Bystricou už sedem rokov. Začali sme s deťmi tvoriť najprv kratšie útvary pre detského diváka. Každoročne sme sa zúčastňovali regionálnej súťažnej prehliadky DETI DEŤOM, ktorú organizovalo Kysucké kultúrne stredisko v Čadci a taktiež pri rozličných slávnostných príležitostiach nielen vo svojej obci, ale aj v iných obciach regiónu. Postupne po skúsenostiach s deťmi som sa rozhodla založiť aj ochotnícke divadlo a nadviazať tak na tradíciu divadla v obci. Vďaka niekoľkým zanietencom vyvíja svoju činnosť v obci Ochotnícky divadelný súbor Driak.
Podľa čoho si súborom dala pomenovanie Driak a Driačik?
Skoro každá obec na Kysuciach má nejakú prezývku. Zborovčanov nazývajú driaci. Tak podľa toho.
Ktorá hra v ochotníckom súbore bola Tvojou prvotinou ako režisérky a zároveň si v nej hrala aj Ty sama ? Aké boli ohlasy a ako si bola spokojná Ty s jej výsledným tvarom ?
Prvou hrou, ktorú sme s ochotníkmi naštudovali bola Hra o ženách. Či som bola s ňou spokojná? Ja som spokojná, keď uspokojím predovšetkým diváka. Hra sa divákom veľmi páčila a ich kladné ohlasy mi len dodali chuť a vôľu pokračovať ďalej.
A čo je aktuálne teraz v obidvoch súboroch? Na čom momentálne pracuješ?
S ochotníkmi pracujeme v poradí na treťom predstavení pod názvom Sľub sestier, ktorého scenár si pripravujeme sami. S Driačikom sme začali tvoriť rozprávku Krajčír rozprávok.
Okrem toho pripravujeme jasličkovú slávnosť, pochôdzku Lucií a Dobrú novinu. Popri práci s divadelnými súbormi som členkou kultúrnej komisie v obci a spoločne s vedením pracujeme na príprave ďalších kultúrnych aktivít. Môžem spomenúť zborovské hody, uvítanie detí do života, Deň matiek, úcta k starším, benefičné koncerty a so skupinou SS JOY BELLS spríjemňujeme svojimi piesňami svadobné obrady a sväté omše.
Máš ešte nejaký svoj tajný sen?
Čo sa týka záujmovej oblasti, môžem konštatovať, že môj sen sa už splnil. Mala som to šťastie, že som našla na zemi to miesto, kde sa cítim dobre. Tým miestom je javisko.
A mám ešte aj svoj ďalší sen, ktorý zatiaľ neprezradím.

Pani Božke Starečkovej patrí poďakovanie za chuť a snahu venovať sa tejto ušľachtilej práci. Prajem jej ešte veľa tvorivých síl a verím, že jej zanietenosť a entuziazmus vydržia aj do budúcna.

                                                                                    Božena Slanináková
                                                                        odborná pracovníčka KKS v Čadci
                                                                          preumelecký prednes a divadlo