Je vedúcou ženskej speváckej skupiny Dolinka z Novej Bystrice, dlhé roky sa venuje deťom ako učiteľka a svoju energiu a nadšenie rozdáva všade, kde príde. Vždy usmiata, plná elánu a zodpovednosti - to je pani Elena Jančulová.

elena__janulov_nov_bystrica.jpg

 

Máte blízky vzťah k folklóru, prečo?
Sama vlastne neviem, ako k tomu prišlo. Myslím, že to začalo ešte v laviciach Základnej školy v Handlovej, kde som ako dievča tancovala v detskom súbore. Tiež som navštevovala hudobnú školu - husle a potom na SVŠ-ke som sa stretala s folklórom v krúžkoch. Už vtedy som rada spievala a hlavne som sa nebála prejaviť. Potom som študovala vysokú školu a začala som učiť na Novej Bystrici. Keďže som vyštudovala hudobnú výchovu, dlhé roky som ju aj učila a dokonca som viedla detský spevácky zbor, kde chodilo okolo 40 detí. Spievali sme rôzne detské piesne, ale aj ľudové upravené piesne.

Už dlhé roky ste učiteľkou na základnej škole. Vediete i dnes deti k tomu, aby si vážili ľudové tradície a folklór?
Určite, pretože to sú naše korene a naša identita. Na bystriciach žijem už 40 rokov a tento folklór som si osvojila. Je výrazný, má svoje osobité čaro a vychádza priamo zo srdca ľudí, ktorí ho tvorili. Kraj tu bol veľmi chudobný, ale piesne, hudba , tance sú plné života a kopírujú život Kysučanov so všetkými radosťami a starosťami.. Najviac mi prirástli k srdcu trávnice, to bolo pre mňa niečo nové a zároveň úžasné.

Ste vedúcou Ženskej speváckej skupiny Dolinka v Novej Bystrici. Čo všetko je vo Vašej kompetencii?
Takto by som to nenazvala. Všetky robíme, čo môžeme. Ja akurát komunikujem, keď si dohodujeme vystúpenia a starám sa, aby boli ženy včas informované . Na skúškach, ktoré máme pravidelne, sa učíme rôzne piesne, ktoré zbierajú členky Dolinky a máme to šťastie, že sú medzi nami aj dve ochotné šoférky, ktoré nás vozia na vystúpenia. Momentálne zakladáme Občianske združenie FS Dolinka, aby sme boli ešte flexibilnejšie, a poviem narovinu, aby sme si mohli aj niečo zarobiť.

Majú ostatné ženičky pred Vami rešpekt, alebo ste si rovnocennými partnerkami?
Určite sme rovnocenní partneri, ale musím povedať, že dajú na môj názor .Veľakrát sa treba prispôsobiť a vtedy asi rozhodné slovo čakajú odo mňa. Viete, s týmto nemám problém. Ako dlhoročná učiteľka viem „zaveliť", ale v tom dobrom slova zmysle. Niekedy je to potrebné.

Vyhrali ste viacero súťaží, zúčastnili ste sa aj celoštátnej súťažnej prehliadky Vidiečanova Habovka. Pripravujete sa nejako špeciálne na tieto súťaže?
Ani veľmi nie. Máme tú výhodu, že v skúškach, ktoré máme skoro každú nedeľu, sme disciplinované. Stane sa, že niekedy niektorá nemôže, ale vždy dá dopredu vedieť a vieme sa aj prispôsobiť. Najdôležitejšie je, že všetky rady spievajú a všetko robia srdcom. To je viacej, ako keby ste niekoho stále prosili a vysvetľovali mu, že to treba. Veď aj pri zakladaní Dolinky iniciatíva vyšla od týchto žien a dodnes sme v zostave, ktorá začínala v roku 2008.

Čo si poviete spoločne v kolektíve, keď vyhráte a ako to oslávite?
Je to veľká radosť, pretože práve vtedy vieme, že naša námaha nie je zbytočná a že ju vie niekto oceniť. A vlastne tiež, že aj vieme spievať. Vtedy aj naberáme nové sily a dobíja nás to pozitívnou energiou. Samozrejme, že si aj posedíme a preberieme všetky dojmy z vystúpenia. Vždy sa nájdu momenty, kde sa dá urobiť niečo lepšie a pozorne počúvame aj ostatných vystupujúcich a berieme si z dobrých vecí príklad.

Pre svojich fanúšikov ste vydali už druhé CD, ktoré je naozaj veľmi pekné! Ako prebieha taká príprava nového CD?
Najprv treba mať chuť vedieť veľa piesní, aby bolo z čoho vyberať. A to nám nechýba. Prvé CD, ktoré sme vydali, sme venovali našim „srdcovkám" - trávniciam. Keďže veľa ľudí nám hovorilo, že by sme mali vydať aj CD s príbehovými piesňami , rozhodli sme sa, že tento zámer aj uskutočníme. Pri vydaní nám pomohla aj obec, za čo sme vďačné, pretože to nie je lacná záležitosť. Potom treba len spievať a spievať a nájsť si čas na nahrávanie. Šťastie sme mali aj pri výbere grafika, ktorý nám urobil obálku z fotiek, ktoré som mu poslala. Myslím, že obálka sa tiež vydarila. Do budúcna plánujeme vydať ďalšie CD, ale to je ešte veľmi vzdialené.

Nejaké to prekvapenie ste pripravili i teraz nedávno pre svojich fanúšikov, už vás nebudú len počúvať z CD, či vidieť naživo na vystúpeniach, ale budú mať i inú možnosť. Akú?
Tak z tejto ponuky som ostala paf. Oslovila nás televízia JOJ, že chce s nami natočiť videoklipy z druhého CD pre novú televíziu SENZI. Najprv som si myslela, že si niekto robí žarty, ale keď som si to overila, veru ma to potešilo a ženy tiež. A najviac to, že ponuka prišla od nich. Vlastne sa ozvali na konci júla a vtedy sme ešte o novej televízii ani nevedeli.

Ako prebiehalo natáčanie klipov?
Bolo to zaujímavé a dosť náročné. Miesto natáčania sme si vybrali my - Skanzen Vychylovka. Myslím, že sme urobili dobre, pretože naše piesne sa hodia práve do tohto prostredia. Natáčali sme 10 piesní a každú aj tri- štyrikrát. Kameraman bol náročný a museli sme rešpektovať všetky jeho pokyny. Keď sa mu niečo nezdalo, zavelil STOP a začali sme znovu. Točili sme na konci augusta, práve keď boli tie najchladnejšie dni. Zimy sme si užili, ale snažili sme sa, aby bol výsledok čo najlepší, Veď nakoniec to posúdia diváci, ktorí sa budú na to pozerať v televízii.

Už ste za tých pár rokov svojho pôsobenia toho postíhali naozaj veľa. Je ešte niečo, čo by ste chceli dosiahnuť?
Nikdy som si takúto otázku nedala. Som toho názoru, že keď bude zdravie, chuť niečo urobiť a budete s ľuďmi, ktorí sú s Vami na jednej vlnovej dĺžke, postupne sa ukáže, čo ešte treba spraviť a ako sa realizovať. Kým mi to spieva a aj ženám z Dolinky, ešte iste o nás budete počuť. Najdôležitejšie pre mňa je, že spevom a piesňami tešíme tých, ktorí to majú radi a učíme aj mladých nájsť si cestu k ľudovým tradíciám.

                                                   Katarína Belková
                                                      KKS v Čadci