foto_a.kalun_star_bystrica.jpgDáma s úžasným temperamentom, šarmom a pri každom stretnutí s úsmevom na tvári a vrúcne objatie. To charakterizuje  riaditeľku ZŠ s MŠ v Starej Bystrici, skvelú recitátorku, úspešnú ženu – matku, propagátorku záujmovej umeleckej činnosti – pani Annu Kalužnú.

Anička, máš ušľachtilé povolanie. Kedy v Tebe dozrelo rozhodnutie stať sa učiteľkou?

Ako malé dieťa som chcela byť predavačkou,  ako žiačka som mala veľmi silný vzor, pani učiteľku slovenského jazyka a výtvarnej výchovy, ktorú som obdivovala nielen ako učiteľku, ale ako človeka s veľkým srdcom, tolerantného, chápavého, láskavého, s obrovským zmyslom pre humor. Naozaj som ju obdivovala a taká som chcela byť. Už vtedy vo mne dozrelo rozhodnutie stať sa učiteľkou.

Ktoré predmety vyučuješ a ktorý je Tvoj najobľúbenejší ?

Vyštudovala som podľa vzoru mojej pani učiteµky slovenský jazyk a výtvarnú výchovu. Sú to úplne odlišné predmety, ale každý má svoje čaro a ja som oba rovnako rada vyučovala, i keď v posledných rokoch učím iba výtvarnú výchovu. Nie preto, žeby bola obľúbenejšia, ale mám kratšiu vyučovaciu povinnosť, čo vyplýva z mojej funkcie a tento predmet tomu viac vyhovuje.

Poslaniu učiteľky sa venuješ v plnej miere, no vždy si si našla čas aj pre zmysluplné využívanie voľného času. Vieme o Tvojom aktívnom pôsobení najmä v oblasti umeleckého prednesu, ktorému si zasvätila veľkú časť svojho života, či už ako aktívna recitátorka alebo lektorka pripravujúca recitátorov na súťaže. Aké významné úspechy si dosiahla v tomto žánri ako recitátorka?

Umelecký prednes je moja srdcová záleľitosť. Recitovala som ako dieťa, žiačka, študentka. Ako učiteľka som sa venovala najmä detským recitátorom, no pred pár rokmi som si to opäť vyskúšala aj ja. Chvíľu to trvalo, kým som podľahla presvedčovaniu mojich milých priateľov z Kysuckého kultúrneho strediska v Čadci, Božky a Janka. Mala som z toho veľký rešpekt, ale nakoniec sa mi podarilo postúpiť z krajského kola v prednese poézie do Dolného Kubína na Hviezdoslavov Kubín a dvakrát sa mi pošťastilo na Vansovej Lomničke získať Zlaté pásmo.  Ďakujem mojim priateľom, že ma prehovorili, pretože som sa zoznámila s mnohými vzácnymi ľuďmi a zostalo mi veľa krásnych zážitkov. Po troch rokoch som skončila a opäť sa vyhováram na nedostatok času, ale zážitky a priatelia zostali.

Každoročne si neoddeliteµnou súčasťou odborných porôt v spádových resp. obvodných kolách postupovej súťaže v umeleckom prednese KRÁSA SLOVA – HVIEZDOSLAVOV KUBÍN, ktorú organizuje naše kultúrne stredisko. Zasadneš vždy do porotcovského kresla v kategórii poézie. Prečo Ti je bližšia poézia ako próza?

Umelecká próza je vzácna a nádherná, no zdá sa mi byť jednoduchšia ako poézia. Poézia dokáže vyjadriť myšlienky a city akosi hlbšie,  túžby a želania tajnejšie, robí svet krajším a lepším. Používa na to nádherné jazykové prostriedky. Recitátor má väčší priestor využiť všetky prvky interpretácie textu výraznejšie.

Ako vnímaš  interpretáciu umeleckého slova v súčasnosti ? 

Dovolím si stručne zhodnotiť detského recitátora, porovnať s niekdajším. Je odvážnejší, prirodzenejší, ale bohužiaµ, naša krásna materinská reč je u neho veľmi nedbalá. 

Od r. 2007 si riaditeľkou ZŠ s MŠ v Starej Bystrici. S akými plánmi a predsavzatiami si nastupovala do tejto funkcie ? 

Škola pre deti nikdy nebola, nie je ani nebude veľmi populárna. Mojím prvoradým cieľom bolo, aby deti chodili do školy radšej, aby sa do školy tešili, aby v škole bola čo najideálnejšia klíma. To človek nedokáže sám. Preto som iniciovala spoluprácu medzi pedagogickými zamestnancami, nepedagogickými zamestnancami, rodičmi, naším zriaďovateľom - Obcou Stará Bystrica, mnohými organizáciami a výchovnými inštitúciami, aby sme cez mnohé eurofondy, rozvojové projekty a najnovšie projekt „Premena tradičnej školy na modernú“ vybudovali odborné učebne, knižnicu, zrekonštruovali exteriér a interiér školských budov, telocvičňu, jedáleň, získali didaktické pomôcky, IKT techniku, uplatňovali nové moderné formy a metódy vyučovania. Všetko sa zrealizovalo a mnohé ešte realizuje, len nie som presvedčená, či sa podarilo to, aby deti chodili do školy radšej! Mnohé deti si v súčasnosti nevážia, čo pre nich dospelí  robia a obetujú, no určite viem, že väčšina si snahu dospelých váži, ináč by s takou chuťou a tak úspešne nereprezentovali školu i obec vo všetkých predmetových olympiádach, športových a talentových súťažiach.

Ostalo ešte aj niečo, či niektoré nenaplnené ?

Stále je čo vylepšovať a budovať. Musíme všetci spoločne, ako som spomínala, pokračovať v spolupráci, aby sme deťom vytvárali v škole príjemné prostredie.

Sú ešte nejaké aktivity, ktorým sa venuješ vo svojom voľnom čase? Nájdeš si  voľný čas  pre seba a pre rodinu ?  

Dnes je moderné hovoriť: „Nemám čas!“ Aj ja to často hovorím, ale keď človek chce, čas si nájde. Keď si ho občas nájdem, tak maľujem a niečo dobré si prečítam. Rodina? Deti mám ďaleko vo svete,  veľmi mi chýbajú, manžela si užijem doma aj v zamestnaní keď mi vyjde čas, s láskou navštevujem mamu, rada sa stretávam so súrodencami, ich rodinami a samozrejme, s mojimi priateľmi.

A čo plány do budúcnosti,  nesplnené  túžby... ?

Čo nevidieť dôchodok! Verím, že vtedy budem mať dostatok času na všetko! Jednu nesplnenú túžbu som si nedávno splnila. To ale nemôžem prezradiť na verejnosti, len naznačím! Nedávno som získala kompetenciu viesť motorové vozidlo!

Máš svoje životné krédo ?

„Svet nemá slzy rád, ešte ťa vysmeje, v živote vyhráva len ten, kto sa usmeje!“                                  

Preto: „Vždy s úsmevom a objatím!“

Božena Slanináková

KKS v Čadci