Janka, práca učiteľa je veľmi náročná. Prečo si sa rozhodla práve pre toto povolanie?

Patrila som medzi deti, ktoré do školy chodili rady. Bola to doba, kedy povolanie učiteľ bolo dosť atraktívne.  Pri výbere vysokej školy som uvažovala o povolaní učiteľky alebo lekárky. Keby som si bola vybrala medicínu, určite by som sa orientovala na detské lekárstvo. Práca s deťmi ma vždy priťahovala.

Je obdivuhodné, že ako učiteľka si si vybrala z veľkého množstva záujmových aktivít opäť prácu s deťmi a v roku 2007 si založila detský divadelný súbor„KOLOVRÁTOK“.

Prečo práve detské divadlo a prečo názov „Kolovrátok“?

Popri vzdelávacej činnosti v škole sa venujem aj rôznym typom školských projektov. V roku 2007 sme ako škola pracovali na medzinárodnom projekte Little Explorers. Jednou z aktivít projektu bolo vytvoriť krátke divadelné predstavenie o národnom hrdinovi. Bez akýchkoµvek skúseností som napísala prvý scenár k predstaveniu Balada o Jurovi. V mojom, takpovediac začínajúcom súbore, bolo vtedy 35 detí vo veku 6-13 rokov. V predstavení bolo 20 piesní a pri prvých vystúpeniach som doprevádzala deti na akordeóne. Nacvičiť toto predstavenie bolo pre mňa také náročné, že som bola presvedčená, že v tejto práci nikdy pokračovť nebudem. Keď som zistila, že existujú prehliadky detského divadla, chcela som deti motivovať a odmeniť ich za vynaložené úsilie a preto som sa odhodlala prihlásiť predstavenie na regionálnu prehliadku Deti deťom. K registrácii bolo potrebné uviesť názov súboru. Keďže predstavenie bolo s +udovým motívom a v súbore prevažovali deti vo veku 7- 9 rokov, uviedla som názov Kolovrátok, ktorý mal symbolizovať spriadanie rozprávkovej nite.  V ďalších rokoch som pracovala uľ so staršími deťmi, námety neboli folklórne a názov prestal byť takpovediac „in“, ale z tradície sme ho ponechali dodnes.

Kedy si zistila, že máš talent pre režírovanie detského divadla a čo ťa k tomu viedlo?

Nikdy by som si nedovolila o sebe tvrdiť, že mám talent na režírovanie detského divadla. Venujem sa deťom v rámci krúžkovej činnosti, pretože mám záujem, aby voľný čas trávili zmysluplne. Zúčastňovať sa súžaľných prehliadok je pre deti výzvou, aby pracovali svedomito a zodpovedne. Hodnotenia odbornej poroty a vystúpenia iných súborov nám pomáhajú orientovať sa vo svete súčasného divadla a zlepšovať našu prácu.

Práca s deťmi je náročná na disciplínu. Ako a čím deti v súbore motivuješ?

Áno, je náročná. Vyžaduje si aj istú mieru trpezlivosti a zodpovednosti zo strany dieťaťa a preto nie každý, kto sa do súboru prihlási zotrvá aľ do úspešnej realizácie predstavenia.

Nemám žiadne špeciálne motivačné prostriedky. Možno podujatie pod názvom Divadelná noc, kedy spíme v škole, aby sme mali dostatok času venovať sa rôznym divadelným i nedivadelným aktivitám, je pre deti zaujímavé.

Už od začiatku založenia súboru si začala pracovať s dosť veľkým počtom detí rôzneho veku. S deťmi akého veku sa Ti pracuje najlepšie a čo dnešné deti najviac zaujíma?

Pracujem rada s deťmi, ktoré táto činnosť baví, bez ohľadu na vek. Deti zhruba do 11 rokov majú veľmi rady rozprávky. Staršie deti uprednostňujú príbehy z reálneho života. Inšpirujú ich osudy postáv, ktoré chápu a dokážu sa s nimi stotožniť.

Aký je proces prípravy konkrétnej inscenácie a do akej miery vyuľívaš detskú spontánnosť a tvorivosť?

Detská spontánnosť a tvorivosť je v detskom divadle veľmi dôležitá. Poznám súbory, ktoré sú v tomto smere skvelé a musíme sa od nich ešte učiť. Spontánnosť využívam v začiatočných fázach tvorby predstavenia a je to pre deti určite to najzaujímavejšie obdobie. Potom prichádza zostavenie celej hry a opakované nácviky scén, ktoré môľu byť pre deti aj únavné.

Je chvályhodné, ľe súbor svoju činnosť prezentuje nielen pri rozličných príleľitostiach vo svojej obci, v obciach celého regiónu Kysúc, či uľ v rámci Palárikovej Rakovej alebo iných podujatí, ale pravidelne sa zúčastňuje regionálnej súťažnej prehliadky Deti deťom, ktorú organizuje Kysucké kultúrne stredisko v Čadci. Zo spomínanej prehliadky súbor uľ viackrát získal ocenenia a postúpil na krajskú prehliadku Detský divadelný medveď v Žiline a v ostatnom období sa predstavil aľ na celoslovenskej prehliadke Zlatá priadka v Šali. Čo pre Teba znamenal tento úspech a čo znamenal pre deti?

Postup na Zlatú priadku bol pre mňa milým prekvapením, poctou a výzvou zároveň.  Bola som vďačná porote, ktorá nás posunula na celoslovenskú prehliadku. Znamenalo to pre mňa dostaťsa opäť vo svojej práci o krok vpred, spoznať prácu najlepších slovenských divadelných súborov a celkovo si rozšíriť svoj divadelný obzor.

Ktorá  z naštudovaných   inscenácií  urobila Tebe ako reľisérke najväčšiu radosť?

Veµmi milé spomienky mám na prvú inscenáciu Balada o Jurovi. Bola to moja prvotina, kedy som o svete detského divadla vedela pomerne málo. Druhé miesto na regionálnej prehliadke Deti deťom a druhé miesto na celoslovenskej súťaži Dielo tvojich rúk boli skvelou motiváciou zotrvať pri tejto práci. Rada spomínam aj na rozprávku Frogybaba, ktorá mala veľmi dobrý ohlas u najmladšej kategórie divákov, Dvojfarebný kabát, ktorý zaujal odbornú porotu ale aj Príbeh o kohútikovi z kostolnej veľe, ktorý sa pokúsil vysvetliť ako sa dostal kohút na vežu nášho kostola a zaujal hlavne divákov v našej obci.

Viesť detský divadelný súbor znamená obetovať nespočetné mnoľstvo hodín svojho voľného času. Čo na to Tvoja rodina – deti, manľel? Podporujú ťa v tejto aktivite?

Mám dve deti. Dcéra bola členkou súboru, keď navštevovala základnú školu a v súčasnosti nám pomáha svojim kritickým pohľadom  zdokonaľovať scenár aj samotné predstavenia. Syn je ešte žiakom základnej školy a je členom súboru. Manžel nám naše aktivity toleruje, vyrába pre nás divadelné kulisy a pomáha pri ich dovoze a stavaní. Dá sa povedať, že celá rodina žije divadlom.

Čo je Tvojím najväčším prianím do budúcnosti nielen pre súbor, ale i pre seba?

Priala by som si, aby súbor mal vždy dostatok šikovných, talentovaných a tvorivých členov, mnoľstvo nápadov a chuti do práce a o trošku lepšie podmienky na prácu.