Odkedy sa intenzívnejšie venujete maľovaniu? Je to záľuba alebo dar, ktorý ste dostali do vienka?

Drobné výtvarné práce som robila odjakživa, ale olejové farby som si kúpila až z prvej výplaty. Začínala som ako samouk – kópiami  slávnych majstrov, ktoré ma naučili pracovať s farbou systémom pokus – omyl. Túto moju záľubu som intenzívnejšie rozvinula až v zrelom veku . A stále ma teší  - vďaka nej som spoznala veľa úžasných ľudí, z ktorých niektorí sa stali mojimi priateľmi .               

Každý výtvarník je niečím špecifický, má rád niečo iné. Čo je tým Vaším naj?

Nuž asi príroda – v  jej nekonečných premenách a práca v plenéri. Človek je na čerstvom vzduchu – a navyše niečo vytvorí. Mám rada, keď sa okolo mňa preháňa vietor a zväčša to vidieť i na mojich plátnach.

Máte nejaký vzor vo výtvarnom umení, ste niekým inšpirovaná?      

Neviem, či sa to dá nazvať vzorom – ale  páčia sa mi impresionisti. Mám tiež obľúbených maliarov ako Chaim Soutine, Berta Morisotová ,Mary Casatová a mnohí iní.

Aké techniky využívate pri maľovaní? 

Jednoznačne – techniku oleja na plátne – plne mi vyhovuje.

Kam  by ste zaradili Vašu výtvarnú tvorbu ?                                          

Neviem– myslím, že odpoveď na túto otázku by mal  dať niekto iný.

Dlhé roky ste členkou Štúdia neprofesionálnych výtvarníkov pri Kysuckom kultúrnom stredisku v Čadci. Čo Vám prinieslo členstvo v ňom?                   

Som vďačná, že také niečo u nás existuje – a ak niečo v súvislosti so Štúdiom ľutujem, tak to, že som sa tam neprihlásila skôr. Je veľmi dobre vedené, či už po organizačnej ,alebo odbornej stránke. Prinieslo mi do života veľa radosti, podnetov a možnosť vidieť pri práci iných výtvarníkov. Ale čo si cením najviac, to sú rozhovory, alebo skôr posudzovanie  výtvarných diel majstrom Pavlom Muškom, ktorý citlivo  rozvíja  videnie výtvarníka a odborne ho posúva dopredu. Jeho postrehy sú nadčasové a či sa už jedná o moje, ale cudzie práce, vždy stojí za to ho počúvať.

Vaše diela videli návštevníci na mnohých výstavách, či už spoločných alebo autorských.  Na ktorú výstavu Vy osobne najradšej spomínate?                                                                                                             

Asi na tú, kde som bola prvý raz ocenená. Ale tiež aj na tú poslednú – priniesla mi veľa radosti.

Pani Hudecová,  za Vaše výtvarné diela ste získali  už mnoho ocenení.  I rok 2013 je pre Vás veľmi úspešným, v regionálnej postupovej súťažnej výstave VÝTVARNÉ SPEKTRUM 2013 ste získali ocenenie a v krajskej súťaži  Vám bolo udelené čestné uznanie s postupom na celoslovenskú súťaž do Trenčína za výtvarné diela LETO a CESTA. My Vám želáme, aby tohoročné  víťazstvá pokračovali i na celoslovenskom kole v Trenčíne. Čo Vám „prebehlo hlavou“, keď ste sa dozvedeli o tomto úspechu? 

Myslím, že som sa „zľakla“ zodpovednosti, ktorá z toho vyplýva. Samú seba som nikdy za výnimočnú, či talentovanú nepovažovala – skôr som to považovala za šťastie. Každopádne je to výzva a tak ju musím prijať a snažiť sa     „ ustáť „ i toto ocenenie, ktoré ma veľmi milo  prekvapilo a potešilo.                                                                                                                                

Prezradíte nám na čom teraz pracujete a na aké výtvarné diela sa môžeme v budúcnosti tešiť?  

Momentálne bojujem na inom fronte, ale moje štetce určite nebudú zaháľať a snáď vznikne niečo, čo predstavím na budúci rok – malo by sa to volať „Voda“ .

Milovníci výtvarného umenia a priamo Vaši obdivovatelia, by sa radi dočkali ďalšej autorskej výstavy. Plánujete ju?                                                      

Autorskú výstavu momentálne neplánujem , ale ak bude osud ku mne žičlivý , bude o tri roky.     

                                                                                                                                        Emília Jašurková, KKS v Čadci