zatek.jpgBožena Slanináková, odborná pracovníčka KKS v Čadci pre umelecký prednes, detské divadlo a divadlo dospelých si pozvala na rozhovor pána PaedDr.  Pavla Záteka z Kysuckého Nového Mesta, režiséra dvoch divadelných súborov a zároveň riaditeľa Základnej školy Dolinský potok Kysucké Nové Mesto.

 

Pán Zátek, ste vedúcim dvoch významných divadelných súborov, ako ste sa dostali k tejto práci?

K divadlu ma priviedol pán Dušan Čuntala, ktorý viedol detský divadelný súbor Drevárik v Krásne nad Kysucou. V ňom som pôsobil 7 rokov. Keď som skončil vysokú školu, spomenula si na moje divadelné detstvo pani Marta Letová a tá ma prehovorila, aby som v KNM založil detský divadelný súbor. Potom to už išlo veľmi rýchlo. Dramatická výchova sa stala mojou najobľúbenejšou vyučovacou metódou a divadlo najlepším relaxom. Stretol som veľa fantastických ľudí pracujúcich v kultúre a tí ma každý deň presviedčali, aby som zostal v divadle a dodávali mi energiu.

Čo Vás k tejto práci viedlo?

Dobrí ľudia, ktorí mali radi divadlo.

Určite práca s deťmi nie je jednoduchá, ale predsa, venujete sa jej už dlhé roky. Čo je pre Vás najväčšou inšpiráciou?

Najväčšou inšpiráciou v detskom divadle sú deti. Či už na javisku alebo v hľadisku. Ony mi ukazujú smer, pomáhajú mi hľadať a nachádzať témy a dodávajú mi energiu. Divadlo má obrovskú silu a keďže dieťa je ešte neskazené, snažím sa cez neho pôsobiť na dospelých a spoločnosť. Aby sa orientovali len na to dobré, mali ideály a obetovali sa pre ne.

Ste riaditeľom základnej školy, ste vedúcim týchto súborov, ako to všetko zvládate? A máte ešte nejaký voľný čas?

Ja sa držím klasiky – každý učiteľ by mal vykonávať okrem školy ešte inú verejno-prospešnú činnosť. Ak by to nebolo divadlo, venoval by som sa niečomu inému. Možno tancu, športu, maľovaniu, možností je veľa. Treba si len jednu vybrať a oddať sa jej. Nemôžem od rána do večera pracovať a myslieť len pre školu. Potrebujem si oddýchnuť, zrelaxovať. A na to mám Didero a Babylon. Štvrtok poobede a niekedy aj nedeľa patria divadlu.

Môžete nám predstaviť jednotlivé divadelné súbory?

Didero – detský divadelný súbor a Babylon – študentské divadelné zoskupenie pôsobia pri MsKŠS v KNM. Didero od roku 1986 a Babylon od roku 1999. V minulosti malo Didero minimálne 20 detí a Babylon 15 študentov. Teraz je v študentskom súbore kríza. Mladí odchovanci Didera odchádzajú do stredných škôl a „nestíhajú“ alebo odídu za hranice mesta a divadelná kontinuita sa vytráca.

S divadelnými súbormi ste dosiahli mnoho úspechov doma i v zahraničí. Určite každý bol pre Vás významný, ale i napriek tomu, čo Vás najviac povzbudilo, posunulo dopredu?

Každá divadelná generácia je iná. V Didere už nastúpila piata a v Babylone tretia. Dopredu ma posúvajú nie výsledky, ale dialóg a akýsi boj medzi mnou a aktuálnou divadelnou generáciou. Hry si tvoríme sami a spoločne. Predstavenie sa tak stáva výsledkom tohto procesu. Procesu hľadania, tvorivosti, zmeny... Preto aj dnešné predstavenia sa tvoria oveľa ťažšie ako v minulosti. Súčasný mladý človek je naučený prijímať informácie, návody a jeho tvorivosť a samostatnosť je otupená. A divadlo je o tvorivosti, hľadaní a zmene človeka. A ak sa mi podarí pomocou divadla vytvoriť mladého človeka, ktorý je tvorivý, neustále hľadá a dokáže prijímať zmeny, to je to pravé, na čo čakám a to ma posúva dopredu.

Aké predstavenia máte aktuálne nacvičené?

V procese tvorby sa nachádzajú prestavenia Zachráňme strašidlá a miniatúra Čakáreň (Didero) a Veľa kriku pre nič (Babylon).

Často počúvame o tom, že mladí v súčasnosti už o nič okrem počítačov a televízie nemajú záujem. Môžete to potvrdiť alebo máte iný názor?

Áno, potvrdzujem to, ale nehádzal by som všetkých mladých do jedného vreca. Sú aj takí, ktorých baví divadlo, tanec, spev, šport, ale vedia narábať aj s počítačom či mobilom. Samozrejme, je ich menej ako v minulosti, ale sú! Sú nádejou pre lepší svet, ktorý je postavený na človečine a nie na technológiách.

Keby ste si mali niečo pre budúcnosť týchto divadelných súborov priať, čo by to bolo?

Aby v divadelnom súbore zostali čo najdlhšie, napáchli v ňom človečinou a tú odovzdali divákom na predstavení a svojim blízkym v normálnom živote. Aby sa naplnila myšlienka – Divadlo mení človeka a tým aj celú spoločnosť.

A keby ste si mali niečo priať pre seba?

Veľa zdravia, divadelných nápadov a naďalej zhovievavú manželku a deti, ktorí mi tohto koníčka tolerujú a pomáhajú mi.

Za rozhovor veľmi pekne ďakujem a prajem pánovi Zátekovi ešte veľa tvorivých síl a úspechov v jeho práci.

                                                                                                                                                

Božena Slanináková

odborná pracovníčka KKS v Čadci