Súčasťou obradového folklóru bolo Vynášanie Moreny. Na Kysuciach tento zvyk nezachoval vo svojej pôvodnej forme, preto si pripomenieme jej pôvod a význam.
Morena, ako silný až dramatický symbolický motív smrti a zrodenia v našej tradícii bola častým námetom rôzneho umeleckého spracovania – scénického, divadelného i výtvarného. Napätie medzi dobrom a zlom, víťazstvo dobra nad zlom, symboly smrti a zrodenia poskytujú neobmedzený priestor pre rôznu symboliku.
Pôvod je v staroslovanskom ponímaní nadprirodzených síl :
„Morena alebo Kyselica (iné názvy: Morana, Muriena, Smrť, Hejhana, Kyseľ, Baba, Šmertka, Smrtka, Kaniža, Marmuriena, Barboriena) bola staroslovanská bohyňa zimy a smrti, veľmi známa i v dnešnom folklóre. Je zosobnená zimou, na jar končí jej vláda. Nie je však možné považovať ju len za bohyňu smrti, alebo za akúsi ohyzdnú starenu. Je vraj veľmi krásna. Mala sestru nazývanú Živa, ktorá bola bohyňou jari a života. Prebúdzala sa na jar a jej vláda končila jeseňou.“
Centrum našej slovenskej tradičnej ľudovej kultúry uvádza o Morene a praktizovaní tohto druhu obradového folklóru uvádza nasledovné informácie:
„(Muriena, Smrť, Hejhana, Kyselica, Kyseľ, Baba)
figurína ženy, symbol zimy, smrti. Zhotovila sa zo slamy, ktorou sa obalil drevený kríž, a obliekla do miestneho odevu. Spievajúce dievčatá ju nosili po dedine, za dedinou ju rozobrali alebo spálili, roztrhali, hodili do vody, zahádzali kamením a s krikom bežali späť do dediny. Na Spiši, v Šariši, Above a Tekove sa tým obrad končil. Inde jedno z dievčat (kráľovnú) obliekli do šiat z figuríny a po domoch vyberali vajíčka, slaninu alebo iné naturálie na spoločnú hostinu s mládencami. Na strednom a východnom Slovensku sa vynášanie Moreny konalo na Smrtnú nedeľu, v západných a južných regiónoch Slovenska na Kvetnú nedeľu. Podľa poverových predstáv sa vynesením a zničením Moreny mala magicky privolať jar. Piesne spievané na celom území Slovenska pri vynášaní symbolickej zimy patria k najstaršej vrstve obradových piesní. Prvé správy o obrade sú zo 16. storočia. Aktérmi boli dospelí obyvatelia, neskôr ich vystriedali dievčatá. Od 30. rokov 20. storočia obrad postupne zanikal, na jeho inovácii sa v niektorých lokalitách podieľajú záujmové združenia či folklórne skupiny."
V informáciách našich regionálnych literárnych zdrojov píšu samozrejme o Morene viacerí autori.
Jozef Marec v knihe Tradičné liečiteľstvo a ľudová mágia na horných Kysuciach uvádza,
že tento zvyk patril k ochranným a prosperitným zvykosloviam hospodárskeho charakteru.
„Kvetnej nedeli ešte predchádzala tzv. Smrtná nedeľa. Sám termín „smrtná nedeľa“ je mi tak trochu záhadou, je možné , že pochádza od pradávneho európskeho zvyku vynášať z dediny Smrť, predstavovanú démonickou postavou Morgiany – Morény, čiernej kráľovnej moci, ktorej vláda na jar končí a obyvateľstvo ju symbolicky pálilo alebo púšťalo dolu vodnými tokmi. Ani najstarší informátori si už na tento zvyk z Horných Kysúc nepamätajú. Pravdou však je, že existoval a zanikol ešte koncom 19. Storočia aj s celým komplexom zvykov chodenia s maskami. A tak sa Smrtná nedeľa len „evidovala“ ako predzvesť Veľkej noci. V pondelok sa však zachoval pekný zvyk chodenia Po moju.“
Vynášanie Moreny z knihy Ľudové piesne Kysúc Pavla Kužmu môžeme nájsť rozprávanie pani Majtánovej Z. z Rudiny, zapísané v roku 1966 a pani Stašovej z Čierneho zaznamenané v roku 1965.
„Na Kvetnu nedzelu odzeli do starich habof (do starého kroja) cenki klatek (kus dreva) na takom cenkom patiku, za škaredu dzefku a spevajucki išli snu ku potoku. Tu snej začli strhavac, tu kabatek – tu sukne, aš ostala, popravdze, cela holata. Potom ju zažnuli (podpálili) a s kvikotem, viece ten holi klatek , hodzili do potoka. To, abi sa tim padom z dzedzini odehnala smrc a teš nemoci. No, povecce, nie je to hlupota, ta Morena?!“
Majtánová hovorila o maske predstavujúcu morovú ženu prinášajúcu mor, choroby a smrť. Každoročne sa opakujúci rituál mal zabrániť prepuknutiu morových a iných chorôb medzi ľuďmi a zviretami. V podstate išlo o obchôdzku – „vynášanie zimy“ a umožnenie príchodu jari. Tento zvyk súvisí s predkresťanskou pohanskou obradovou mágiou. „Vynášanie Moreny“ sa na Kysuciach uskutočňovalo každoročne, spravidla na Smrtnú nedeľu. Dievčatá vyniesli „Morenu“ k rieke (k potoku), vytvorili okolo nej kruh (koleso) a držiac sa za ruky spievali pieseň „Morena, Morena...“
Na Čiernom sme zaznamenali nasledovnú „Morenu“: Stašová A., 1917, Čierne, zazn . 1965:
Po zvolaní „...prepadla še!“ dievky strhli z Moreny „kroj“ podpálili ju a hodili do rieky (Čierňanky), zdôrazniac tak koniec zlého – neprajného zimného obdobia a príchod nového – jarného, s nádejou na prosperitu a zdravie.
Existenciu toto zvyku najlepšie dokumentujú piesne zachované v pamäti starých ľudí
Morena, Morena,
Dze si prebivala?
Tam hore, tam hore,
V richtarovom dvore.
Co si tamrobila?
Mlecko som mucila.
Dzeže mlečko?
Vrani ho vypili.
Dzeže tu vrani?
Sadaju na domi.
Dzeže je ta vojna?
Prepadla sa!
Vynášanie Moreny, Vysoká nad Kysucou, Lučanová M. zazn. 1965
Naspievané pásmo Vynášania v podaní detského folklórneho súboru Kelčovan si môžete vypočuť v nasledujúcom videozázname pásma, ktoré pripravovalo Kysucké múzeum v Čadci:
Zhotovenie bábky Moreny na Orave v Bielom Potoku si môžete pozrieť v nasledujúcom videu:
https://www.youtube.com/watch?v=uTJUjQ_K-uA
Okrem spracovaní folkloristami sa symbolický motív Moreny často stal námetom výtvarného spracovania našich najvýznamnejších výtvarných umelcov, z ktorých vyberáme niekoľko ukážok:
Vincent Hložník - maľba
Cyprián Majerník - kresba
František Kudláč - maľba
Viliam Chmel - grafika
Andrej Barčík –grafika, maľba
Taktiež sa motív Moreny objavil na známke Slovenskej pošty v roku 1998 s nominálnou hodnotou 3 Sk - príležitostná poštová známka z emisného radu "Ľudové zvyky" zobrazujúca zvyk vynášania moreny. Autorkou výtvarných návrhov emisie je Katarína Ševellová, rytcom je Rudolf Cigánik.
Mgr. Erika Šuranská
Kysucké kultúrne stredisko v Čadci
Použitá literatúra a zdroje:
Pavol Kužma, Ľudové piesne z Kysúc, Kysucké múzeum v Čadci, 2014
Jozef Marec: Tradičné liečiteľstvo a ľudová mágia na horných Kysuciach, Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2011
