Fasiangy TUROŇ Zborov nad bystricou 1CHODENIE S TUROŇOM – fašiangy je po vianočnom období prvou témou, ktorá sa objavuje vo vystúpeniach našich folklórnych skupín a súborov.

 Charakteristika tohto obdobia:
„Fašiangy predstavujú obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Magicko-prosperitné úkony, charakteristické pre fašiangové obdobie mali blahodárne pôsobiť na očakávanú dobrú úrodu. Fašiangy boli časom priadok, zakáľačiek, svadieb, ktoré sprevádzali zábavy i fašiangové sprievody masiek. Maskovanie v obradoch a hrách už od najstarších čias spĺňalo magicko-rituálne a neskôr aj spoločensky zábavné funkcie. Samotné masky predstavujú zvykoslovné predmety vyrobené z najrozličnejších, v ľudovom prostredí dostupných materiálov.“

„Obchôdzka s „Turoňom“ je veľmi archaický zvyk, ktorý má svoj pôvod ešte v predkresťanskej tradícii. „Turoň“ je zvieracia maska, pôvodne vychádzajúca z tura, teda zvieraťa, ktoré bolo v dávnej minulosti uctievané ako symbol plodnosti a sily. Tur však u nás nežije už viac ako tri storočia. Preto sa zvieracia maska „Turoňa“ dnes častokrát považuje za masku odvodenú od kozy s rohami, s ktorou ju dnes často spodobňujú“.
(z výskumu Mgr. Pavla Markecha - etnografa Kysuckého múzea v Čadci)

Vystúpenia a fašiangové sprievody mali a majú vo svojom repertoári napríklad skupiny ZBOROVANKA zo Zborova nad Bystricou spolu a folklórna skupina z Kysuckého Lieskovca.

Fasiangy TUROŇ Zborov nad bystricou 1

Vystúpenie ženskej folklórnej skupiny TURZOVANKA býva súčasťou fašiangových sprievodov v Turzovke.

https://www.facebook.com/TVTurzovka/videos/1910712748940551/ 

Fašiang Turzovanka

Folklórna skupina "Vajčovci" z Horného Vadičova zachováva tento zvyk aj v súčasnosti. V tejto obci je pod názvom „PO ŠABLI“.

V Hornom Vadičove:

„Fašiangové obdobie vyvrcholilo chodením skupiny mladých ľudí v maskách po dedine „po šabliach“. V skupine nesmela chýbať maska mladého pána a nevesty, mládenca, ktorý nosil so sebou košík na milodary a šabľu, poštára, maska cigánky s deckom, turoňa, mäsiara alebo poľovníka, smrtky či družice. Chodenie ukončili v utorok pred Popolcovou stredou zábavou. Muzika hrala až do polnoci a zúčastňovali sa na nej starí aj mladí. Vydaté ženy museli pri tanci vysoko dvíhať nohy a široko roztáčať sukne, aby sa im urodil pekný ľan a konope. O polnoci pochovali basu na znak veľkého pôstu.“

Úryvok  z publikácie:  Horný Vadičov, Historická monografia obce, Mgr. Mária Húšťavová a kolektív, 2017

Fašiangy 2012 Horný VadičovOLYMPUS DIGITAL CAMERA

V knihe „Piesne k výročným obradom a zvykom“ je opísané nasledovne:

„Chodenie s Turoňom“ („Turoňem“, „Rogat_m“) bolo na Kysuciach zaznamenané predovšetkým v oblasti Kysuckej vrchoviny ešte na konci 60-tych rokov minulého storočia. V prvej polovici 20. storočia, chodili s Turoňom takmer na celých Kysuciach. V súčasnosti sa tento obradový zvyk objavuje len v programoch folklórnych skupín a súborov.

S Turoňom sa chodievalo už od troch kráľov cez celé fašiangy.

Turoň bola zoomorfná (zvieracia) maska, štylizovaná podoba spravidla volskej hlavy upevnenej na palici bola zhotovená z baranej alebo zajačej kože. Na rohoch mala omotanú kúdeľ a často aj zavesené mašle so zvoncami. Z pohyblivého pysku (dolná čeľusť) trčal veľký červený jazyk. Palici s hlavou turoňa držal človek (variantne dvaja ľudia: jeden vzadu v predklone, držiac rukami predného za boky...)zakrytý vrecovinou alebo kožušinou. Cez kĺbový mechanizmus pohyboval dolnou čeľusťou turoňa. Táto fašiangová maska dominovala v obchôdzkových sprievodoch a mala plodonosnú funkciu.

Pri obchôdzkach s turoňom sa spievala pieseň s rovnakou melódiou, avšak v nárečí tej ktorej lokality, napr.“

„Vešelo Turoňku...“ – v Turzovke

„Veselo Turvoňko“ – v obciach Kysuckej vrchoviny

„Vešelo Turuňku“, v goralských oblastiach „Čorn_j doľin_“

(Čierne, Svrčinovec, Skalité, taktiež v Oščadnici)

Turoň sa sprevádzal ako energiou nabitý symbol života. Vyváľajúc sa v hnoji domu, akoby privolával všetky prírodné sily k spolupráci pri zakladaní novej úrody a z toho vyplývajúcej hojnosti (prosperitná funkcia obradu). Turoň mal údajne takú magickú silu, že ním vytancovaná dievka, sa mala do roka vydať alebo porodiť. Preto (niektoré!) dievky s krikom utekali od Turoňa čo najďalej.

Spolu s Turoňom chodil mäsiar s veľkým dreveným nožom a poľovník s drevenou puškou. Turoňa viedol na reťazi statný junák s bičom. Ďalší mládenec vyberal do koša dary („podaruňki“). V skupine bol aj mládenec, ktorý nosil na chrbte z handár urobeného pangharta. Mal za úlohu dobiedzať a „vydrankávať“ dary, akože pre nemluvňa na chrbte, čím sa zvýrazňovala aj sociálna stránka obradu: solidarita s chudobnými a strádajúcimi.

Z rozprávania Márie Hruškovej, 1899 – TURZOVKA, zap. 1967:

„No keč prichoďžili ku chalupe, no veče, s t_m diablem rohat_m, išli zma zdechnuč od ľinku. Rohi mjol červjune, jako čert, trčali z nich škut_ jako z utopenca. No a t_n za ňim, co ho vjut na rečaži , furt ho šturol, reku-hibaj doprotku, to ab_vešol ku num na pľac. Potem ho zavolal ku hnoju a pravil: turuňku, poj sem, jo če naučim tancovač a gazda se budže smjoč... No a t_n, s t_m korbačem mu pritnul a rohat_ začnul poskakovač a kr-nčič se sebum, až ho šľahlo na t_n hnoj. Potem priskočili, t_n s puškum , a t_n s nožem , aľe to  ľim jakože , začnuli ho kluč, až ho t_n žeľen_ nadobro streľil. Kref ňigďzi, ale kriku teľo, že b_ aj stodola šľahľa. A jako ľim trepol t_mi nohami ..., no t_n, no vidžiče-t_n turuň. Počkajče kapke, ešče vum povem jako pri t_m špevali!“

Postava turoňa našla rôzne folklórno-scénické stvárnenia a zároveň je motívom výtvarného zobrazenia. Najviac oslovil slovenského sochára a maliara VLADIMÍRA KOMPÁNKA. Pochádzal z Rajca, z oblasti takisto bohatej na ľudové zvykoslovie.

360 V.Kompánek Turoň2SVK GPB.O 1147 Kompánek Turoň

375 V.Kompánek Turoň4282 V.Kompanek Turoň3

Zaujímavým moderným výtvarným zobrazením tohto ľudového zvyku je dielo MILINY ZIMKOVEJ Fašiangový koník – pocta Vladimírovi Kompánkovi:

267 MilnaZimkova Fašiangový koník Pocta Kompánkovi

V zobrazovaní tejto témy  masiek sa neustále vo svojej tvorbe venuje Ivan Kelly Köhler. Ako umelecký fotograf zaznamenal mnoho pôvodných a originálnych ľudových  masiek a príbehov fašiangov. Viac  o tvorbe a  skúsenostiach môžete vypočuť v rozprávaní  tohto originálneho umelca vo filme Krajského kultúrneho strediska v Žiline  MÁGIA FAŠIANGOVÝCH MASIEK:

Turoň bol inšpiráciou aj pri vzniku ocenenie nášho medzinárodného filmového festivalu ETNOFILM, ktoré každé dva roky putuje do rôznych kútov sveta.  Autorom pôvodného výtvarného návrhu bol v roku 1980 Vladimír Kompánek. 

Ocenenie ETNOFILM

 

Mgr. Erika Šuranská 

Kysucké kultúrne stredisko v Čadci 

 

Použitá literatúra a zdroje:

Pavol Kužma: Ľudové piesne z Kysúc, Kysucké múzeum v Čadci 2014

Mgr. Mária Húšťavová a kolektív: Horný Vadičov,2017

www.uluv.sk,

www.webumenia.sk,

www.ludovakultura.sk,

www.facebook.com,

 www.youtobe.com

www.kysuckemuzeum.sk