Všetko o piesňach k výročným obradom a zvykom vianočného obdobia, tak ako o nich píše Pavol Kužma vo svojej knihe Ľudové piesne z Kysúc.

Čas dohviezdny čas vianoc page 0001

KOLEDY, VIANOČNÉ PIESNE

     Zimný slnovrat, ktorý podľa kalendára pripadá na 22. decembra, bol dominantou obradového cyklu. Zvyky a špecificky sa prejavujúce správanie obyvateľstva v tejto etape výročného cyklu, sa začínali najmä na Katarínu /25. novembra/, pokračovali Ondrejom /30. novembra/, Barborou /4. decembra/, Mikulášom /6. decembra/, Luciou /13. decembra/, končiac Tomášom /21. decembra/.  Spomínaným dňom ľudia hovorili  stridžie dni. Dôvodom tohto  názvu bola údajne zvýšená aktivita temných /nepriaznivých/ síl, vo fantázii ľudu stelesňovaných  strigami. Zvykoslovie, pôsobivé rituálne úkony, tradičné formy zábavy dokresľovali význam zimného slnovratu. Táto  „dekáda“ sa vyznačovala najmä bohatstvom  ľudovej slovesnosti v obradových piesňach, ako aj mnohorakosťou predkresťanských prejavov – magických úkonov.

„ČAS DOHVIEZDNY“  - čas okolo Vianoc

   Zvyky súvisiace s kresťanstvom i svetské zvyky okolo Vianoc, Nového roku a Troch kráľov /najmä časový úsek medzi 24. decembrom a 6. januárom/, patria medzi najkrajšie v celom kalendárnom cykle. Je to dôsledok predovšetkým predkresťanského obradového fenoménu – solárneho kultu, ktorý sa po mnoho storočnej  kristianizácii pretavil z podoby narodenia Slnka do podoby narodenia Ježiša Krista. Starší pohanský kult bol nahradený novým kultom kresťanského božstva, akoby vyššou kvalitou ľudského vedomia. Početné vianočné a novoročné obrady a zvyky boli a ostávajú najvýznamnejším prejavom duchovnej kultúry v celom kalendárnom obradovom cykle. Čas okolo Vianoc sa niesol v znamení svetských, duchovných i pastorálnych kolied. Koledy majú svoj pôvod mimo nášho územia.

     „Slovo koleda súvisí s obradom koledovania a je známe v mnohých európskych kultúrach.

Jeho počiatky nachádzame už v starovekom Ríme. Prvý deň každého mesiaca mal u Rimanov názov Calendae. Od čias Cézarovej reformy z roku 45 pred Kristom /tzv. juliánsky kalendár/ januárové calendae začínali nový rok. V Ríme sa oslavovali obchôdzkami...“

     Slovo koleda má teda veľmi staré korene. V súčasnosti koledou nazývame nielen hovorené-deklamované vinše, prosperitné želania a obchôdzky /hojnosť, hospodárska prosperita.../, ale aj piesňové, tanečné a hudobné prejavy /koledné piesne, tance a hudobný sprievod/.

 

SVETSKÁ KOLEDA

     Už v polovičke decembra chodili so svetskými /prosperitnými/ koledami  džarkovia / deti – pomocníci drotárov/ najmä z Nesluše, Vysokej, Korne, Rovného, ponúkajúc drobné drotárske výrobky: podnosy, pasce na myši, rôzne držiaky a vešiaky, podstavce ..., dúfajúc, že „prajná vianočná duša“ gazdov a gazdín, obmäkčená  očakávaním príchodu Jezuliatka, skôr zareaguje na ich „marketing“. Na „skotňach“, „na uliciach“, a na priedomí sa ozývalo:

     „Kuupujce, gazdzinkii, kuupujceeee!“

     „Laaacno dameeee!“,  „Žeňički, žeňički, mame aj pooodstavce pot žehličkiii!“

     Džarkovia prichádzali do slávnostne vyzdobených príbytkov, aby svojou džarkovskou koledou pripomenuli vianočný čas a zároveň „vybudili“ u domácich záujem o ponúkaný tovar. V podstate išlo o svetskú koledu so silným sociálnym prosperitným motívom.

 

DUCHOVNÁ KOLEDA

     Duchovné koledy prezentované piesňami s lyrickým i epickým podtextom /piesne – legendy/, vyjadrovali udalosti zo života Krista a svätých. Na Kysuciach sa zachovala známa legenda o vyhnaní Adama a Evy z raja:  „Išiel Pán Boh sám do raja...“ Až do dnešných dní sa zachovali umelé alebo poloumelé – zľudovelé koledné piesne so silným duchovným /náboženským/ podtextom, spievané v kostoloch /“Narodil sa Kristus pán ...“, „Do hory, do lesa, valasi...“/.

 

PASTORÁLNE KOLEDY

     Pastorálne koledy reprezentujú novšiu a najväčšiu vývinovú vrstvu kolied, nadväzujúcu na staršie svetské a duchovné koledy. Pastorálne koledy a vinše nesú stopy pastierskej romantiky so znakmi barokovej kultúry. Hoci sa tematicky a obsahovo viažu so životom pastierov, sú vlastne produktom umelej literárnej tvorby a poloľudových piesní zo 17. storočia.  Zaujímavým dôkazom zbližovania sa sveta pastierov s duchovnom /duchovnými koledami/ bolo zbližovanie v textovej a hudobnej zložke pastorálnych kolied a pastorál, napríklad využívaním hudobných nástrojov: aerofónov. Hoci sa aerofóny /fujary, trombity, pastierske rohy, gajdy a píšťaly.../ v spoločenskej praxi na Kysuciach už nevyskytujú, v minulosti boli zaznamenané pastorálne koledy s prítomnosťou gájd aj v oblasti Javorníkov, ako aj v obciach ležiacich na južných svahoch Moravsko-sliezskych Beskýd.

 

NA ŠTEDRÝ VEČER

     Po štedrej večeri zaznel „boží koncert.“ Po okolí sa začali postupne ozývať pozaoknárske koledné spevy – vinšovačky. Od domu k domu sa ozýval spev skupín koledujúcich dievčat a chlapcov, detí i dospelých. Dediny sa premenili na scénu s nenapodobiteľným chórom, prekárajúcich sa speváckych skupín. Takmer do polnočnej Svätej omše bolo na Kysuciach počuť: „Za vašim stolem prekvita ruža...,“ „Ščašče, zdrave, dluhe ľeta, vinšujeme vom...!“ „Ňemajče za zle, že zma prišľi k vom...!“

 

SILVESTROVSKÉ OBCHỘDZKY

„Kurine babi“, „Babine kuri“

Na Kysuciach málo známa, silvestrovská viac menej prosperitná obchôdzka pod názvom Babine kuri vo Vysokej nad Kysucou a okolí, alebo Kurine babi v Klokočove.

     Silvestrovský zvyk chodenie po babinich kurach nemal retrospektívny charakter. Nebol zacielený len na lúčenie sa so Starým rokom. Bol to len druhoplánový význam. Podstata silvestrovskej obchôdzky od domu k domu nevyjadrovala len fakt, že ide o posledný deň v roku /Silvester/. Tento silvestrovský zvyk sa viazal k Novému roku, teda k nastávajúcemu hospodárskemu obdobiu. Súviselo to so svetonázorom prostého človeka, ktorého všetko úsilie prostredníctvom silvestrovských zvykov a úkonov smerovalo k budúcoročnej hospodárskej prosperite.

TROJKRÁĽOVÁ OBCHỘDZKA, KOLEDA

     Na Tri krále /šiesty deň januára/ končilo obdobie vianočných a novoročných kolied a obchôdzok. Ľudia verili a veria, že oheň a voda má magickú silu, napríklad ochranu človeka a zvierat pred chorobami, pred neprajnosťou prírody. Pre nich bolo samozrejmosťou, že najmä posvätenou vodou sa dosiahne väčší ochranný účinok. Počas trojkráľového obdobia sa konala nielen kňazská koleda, ale popri nej aj sociálno-prosperitná trojkráľová koleda. Traja králi /biely, čierny a žltý/ chodili po domoch s koledou o Troch kráľoch. Predvádzali hru o navštívení novorodeniatka Ježiška s aktom obdarovania Jezuliatka vzácnymi darmi /myrha, kadidlo a zlato/

    

 Silvestrovskú obchôdzku "Babine kuri" s komentárom Pavla Kužmu si môžete pozrieť vo videozázname na Regiónu Kysuce na you tobe: