Všetko o piesňach k výročným obradom a zvykom vianočného obdobia, tak ako o nich píše Pavol Kužma vo svojej knihe Ľudové piesne z Kysúc.
Kožuchy zhotovovali a dodnes zhotovujú samoukovia i vyučení majstri „ kožušníci“, ktorí si často sami vyrábali aj kože. V rozličných krajoch Slovenska ich nazývali rôzne , napr. kožuchári, kušnieri, kušniari, kušnír, blanári, gubási. Kožuchy v ľudovom odeve na Slovensku nachádzame v mužskom, ženskom a zriedkavo i v detskom odeve. V katalógu Ľudové kožuchy sú rozdelené na šesť základných druhov: kožušteky, kožuchy krátke , kožuchy dlhé, bundy, mentieky krátke, mentieky dlhé. Za najstarší druh považujeme dlhý kožuch, kým kožušteky v ľudovom odeve sú novšou módou. Jedným z posledných remeselníkov, ktorý sa tomuto remeslu venuje je Rastislav Kazar, pôvodne Kysučan z Krásna nad Kysucou.
S hlbokým zármutkom a bolesťou v srdci sme prijali správu o úmrtí nesmierne milého a láskavého človeka, priateľa, osobnosti kysuckého folklóru a výtvarného umenia, pána Jozefa Vrábla, ktorý nás opustil vo veku 61 rokov.
Bolo nám cťou spolupracovať s ním, spoločné chvíle v jeho prítomnosti boli inšpiratívne, plné "človečenstva" a skromnosti.
V našich srdciach zostáva prázdne miesto...
Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine.
Odpočívaj v pokoji, náš vzácny priateľ...Nikdy nezabudneme.
Silvia Petreková a kolektív pracovníkov KKS v Čadci
Kysucké kultúrne stredisko v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, oslávilo v tomto roku svoje 67. narodeniny a nás, ako kolektív, nesmierne teší, že sme dôležitým partnerom v oblasti rozvoja (nielen regionálnej kultúry) a zároveň garantom a šíriteľom zachovávania ľudových zvykov a tradícií. Ďakujeme za spoluprácu nášmu zriaďovateľovi, všetkým našim partnerom, médiám a najmä tým, pre ktorých je naša činnosť prínosom: našim umelcom, ktorých počet sa blíži k číslu 1000 a verejnosti (odbornej i širokej), ktorá naše podujatia s obľubou navštevuje.
Názov pozície: riaditeľ Kysuckého kultúrneho strediska v Čadci, Moyzesova ul. 50, 022 01 Čadca
Identifikátor výberového konania: VK/ŽSK/29/2020
Názov organizácie: Kysucké kultúrne stredisko v Čadci, Moyzesova ul. 50, 022 01 Čadca
Pracovná oblasť: verejná oblasť – oblasť kultúry
Kysucké kultúrne stredisko v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja usporiadalo v októbri 21. ročník MFF ETNOFILM Čadca 2020. Podujatie sa uskutočnilo pod záštitou predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja, Ing. Eriky Jurinovej. Partnerom podujatia bolo Mesto Čadca.
ETNOFILM Čadca je medzinárodné filmové bienále dokumentárneho, etnologického filmu. Medzinárodná súťaž ponúka filmy na témy z oblasti sociálnej a kultúrnej antropológie a etnológie v širokom zábere, od rozmanitých prejavov tradičnej ľudovej kultúry až po mapovanie života súčasného človeka v komplexnosti a zložitosti meniaceho sa sveta i spôsobu života.
Do súťaže bolo prihlásených 110 filmov z 36 krajín sveta. Z 35 filmov, ktoré výberová komisia v zložení: predsedníčka Mgr. Katarína Nádaská PhD., Mgr. Mária Trubínyová, Mgr. Silvia Letavajová PhD. posunula do samotnej súťažnej časti, ocenila medzinárodná porota pod vedením Mgr. Ilju Ruppeldta z Nového Zélandu a členov: Dr. hab. Jadwigy Hučkovej prof. z Poľska, PhDr. Pavla Popelku Csc. z ČR, PhDr. Martiny Bocánovej PhD. - predsedníčky Národopisnej spoločnosti Slovenska a Petra Hudáka za Literárny fond zo Slovenskej republiky - spolu 9 filmov a to v zmysle týchto cien:
Zlatý turoň - GRAND PRIX
Strieborný turoň
Bronzový turoň
Cena VIA EUROPA - za najlepší film o európskom kultúrnom dedičstve – udeľuje predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja
Cena Martina Slivku - za najlepší individuálny výkon slovenskému tvorcovi - udeľuje Literárny fond
Cena riaditeľky festivalu - za najlepší film reflektujúci hodnoty regiónu
Cena „Slováci vo svete“ - za najlepší film o živote Slovákov v zahraničí – udeľuje primátor mesta Čadca
Cena „Etnológ za kamerou“ - udeľuje Národopisná spoločnosť Slovenska
Cena za najlepší český film - udeľuje Veľvyslanectvo ČR
