1

Ešte pred nedávnom poznal jej výtvarnú tvorbu len pomerne úzky okruh ľudí na Slovensku. Študentka 2. ročníka štúdia učiteľstva matematiky a výtvarného umenia na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre v tomto roku však o svojom talente presvedčila krajskú i celoslovenskú odbornú porotu neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum. Do veľkej miery za to môže jej odvážna a originálna priestorová tvorba. Margaréta Majáková, rodáčka z Oščadnice, je všestranne nadané dievča, o ktorej bude ešte počuť  umelecký svet. A určite nielen ten. Veď posúďte sami.

Margarétka, skôr si známa ako mladá kysucká fotografka. Po absolvovaní súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby ťa však začína verejnosť (odborná i laická) vnímať i ako výtvarníčku.  Akým spôsobom sa u teba prebudila láska k umeniu?

Láska k umeniu sa u mňa prebudila už v detstve, veľmi rada som kreslila a maľovala, najprv s rodičmi a potom aj v škole. Vo 8. ročníku na základnej škole mi však učarovalo fotografovanie a od vtedy sa venujem hlavne tomu. Ale rada si nájdem čas aj na prácu v iných výtvarných disciplínach. Dokonca som sa po gymnáziu rozhodla ísť študovať učiteľstvo výtvarného umenia, ktoré ma veľmi motivovalo k tvoreniu.

Do súťaže si sa prihlásila v tomto roku prvýkrát a hneď s niekoľkými dielami v kategóriách Kresba, grafika a Priestorová tvorba. Čo ťa presvedčilo, aby si sa zapojila do súťaže.

Vždy som mala pocit, že neviem poriadne kresliť a maľovať, ale štúdium na vysokej škole mi veľmi pomohlo a ukázalo mi, že svet umenia sa netočí len okolo kresby a maľby. Objavila som čaro priestorovej tvorby a grafiky a nadchlo ma to natoľko, že som vytvorila diela, na ktoré som hrdá, a preto som ich prihlásila do súťaže.

Ktorá z týchto disciplín ti viac vyhovovala a prečo?

Viac mi vyhovovala disciplína  Priestorová tvorba, pretože momentálne sa venujem tvorbe objektov a iných výtvarných prác zo zvieracích kostí.

Dielo Plné misky (priestorová tvorba) získalo ocenenie a uznanie odbornej krajskej a celoslovenskej poroty. Povieš o ňom niečo viac? Ako vznikalo, čo ťa inšpirovalo.

Inšpiráciou k tvorbe diela Plné misky bolo, samozrejme, štúdium výtvarného umenia na vysokej škole a moja zbierka zvieracích kostí. Áno, zbieram kosti mŕtvych zvierat. :-D Veľa ľudí ma zo smrti strach, boja sa, že nič po smrti nebude. Mne zbieranie kostí zvierat pomáha vyrovnať sa s tým, že všetci raz zomrieme. Pozostatky zvierat môžem povzniesť na umelecké diela, aj po smrti sú stále hodnotné a získavajú nový život. Kosti sa mi páčia svojimi ladnými tvarmi, pre niektorých sú však možno morbídne, ale v spojení so sadrou, ako som to urobila pri diele Plné misky pôsobia čisto a esteticky krásne. Moje priestorové dielo Plné misky je zložené zo šiestich malých misiek zo sadry, kde som použila kosti z líšky, potkana, kuny, kačky a sliepky. Kosti som pred zaliatím sadrou najprv vyčistila a vybielila. Misky som odlievala zo silikónovej formy na pečenie koláčov. 

Dá sa povedať, že  túto novú etapu tvojho  života rozbehla práve súťaž Výtvarné spektrum?  

Vytváranie diel zo zvieracích kostí som rozbehla vďaka štúdiu na škole, ale vďaka súťaži Výtvarné spektrum mám motiváciu v tomto smere aj najďalej pokračovať.

Ako by si definovala svoj vzťah ku  výtvarnej tvorbe?

V podstate je to môj život. Výtvarnej tvorbe sa venujem každý deň, či už fotkám alebo iným výtvarným disciplínam.

Kam siahajú tvoje osobné výtvarné méty?  

Mojím najväčším cieľom je momentálne mať svoj vlastný dom s ateliérom, kde môžem tvoriť svoje výtvarné práce a fotografovať.

Čo budúci rok a Výtvarné spektrum?

Určite sa opäť do tejto skvelej súťaže zapojím a máte sa na čo tešiť. :-D