Filip Lasut portretFilip Lašut, popredný slovenský fotograf, vydavateľ, rodák z Vrútok, veľký milovník a znalec divadelného umenia, ktorý sa vyše 40 rokov venoval divadelnej fotografii. Nebolo azda divadelného festivalu či prehliadky, kde by Filip,  ako sme ho familiárne volali,  nefungoval.

Svojím fotoaparátom zachytával  život a divadelné dianie na všetkých vrcholných divadelných festivaloch ako napr. Scénická žatva, Hviezdoslavov Kubín, Palárikova Raková, Belopotockého Mikuláš, neskôr Rozprávačské Lodno, Beskydské folklórne slávnosti, Ochodnica a ďalšie. S jeho menom sa spájajú tisíce fotografických záberov, stovky publikácií, pohľadníc, tematických kalendárov a profilových materiálov osobností slovenských dejín a literatúry, nespočetné výstavy na Slovensku i v zahraničí a mnohé ocenenia v oblasti fotografickej tvorby.

Filip bol veľkým priateľom a milovníkom Kysúc a pravidelne ich navštevoval. Veľmi úzko spolupracoval s Kysuckým kultúrnym strediskom v Čadci, organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja a bol neodmysliteľnou súčasťou národnej divadelnej prehliadky Palárikova Raková.

Ako vydavateľ produkoval rôzne propagačné materiály, katalógy, kalendáre a brožúry aj pre kysucké samosprávy a kultúrne inštitúcie. V tejto sfére bol nesmierne plodný, aktívny a plný nápadov. Táto práca ho živila, no zároveň ju aj nadovšetko miloval.

      

      Bol neskutočne trpezlivý, dôsledný, milujúci divadlo i ochotníkov. S pokorou a úctou k ich tvorbe vždy chcel  zachytiť najúžasnejšie momenty predstavení – a darilo sa mu to. So svojím „filipom“ sa pohyboval v prítmí divadelného šera ako čierny duch, od hlavy až po päty v čiernom oblečení, tajomne a vážne, no vždy však priateľsky. Tí skúsenejší už vedeli, že v tú chvíľu, keď ticho a priam nepozorovane vstával zo sedadla a hľadal ten najlepší zorný uhol pohľadu, ktorým išiel snímať predstavenie, sa v ňom dialo určite niečo kľúčové, čo toto vzbĺknutie zachytí a tým pretrvá. Jeho fotografie sú plné života, emócií, vydarených kompozícií. Keď ich človek aj po dlhých rokoch prezerá, neubráni sa obdivu voči človeku, ktorý väčšinu svojho života a talentu venoval práve divadelníkom. Divadelné predstavenia zaznamenával prostredníctvom čiernobielych fotografií. Podľa jeho slov čiernobiela fotografia vyjadrovala divadlo lepšie ako farebná, lebo zachytávala hru svetla, tieňa i kontrastu.

Filip ukrýval v sebe také jednoduché tajomstvo – dokázal vidieť srdcom. Ním zvečňoval okamihy, momenty, detaily, očarujúce situácie a scény. Veľmi miloval túto prácu, divadelných ochotníkov, prekonával prekážky, tešil sa, keď sa mu

darilo i keď sa darilo iným. Bol veľmi dobrým človekom. Láskavým, obetavým, priateľským a nezištným. Nikdy nesklamal. Sálal z neho pokoj, pokora, radosť, láska a človečenstvo.

      

       Náš najvýznamnejší divadelný festival Palárikovu Rakovú sme si  bez prítomnosti Filipa  nevedeli predstaviť. 

      

       V rámci 38. ročníka festivalu v roku 2005 pripravilo Kysucké kultúrne stredisko v Čadci  Filipovi pri príležitosti životného jubilea – 60 rokov – výstavu fotografií  pod názvom „Slovenské ochotnícke divadlo objektívom Filipa Lašuta“ v Dome kultúry v Čadci. Jej autorovi bol venovaný osobitý program, Laudácia divadelnému fotografovi, na ktorej sa zišla veľká divadelná rodina, vážiaca si dielo fotografa.

       

        Pri 40. jubileu fotografovania ochotníckeho divadla v r. 2008 pripravil Filip putovnú výstavu „40 rokov s ochotníkmi“, ktorá putovala po rôznych divadelných prehliadkach doma i v zahraničí.

        

        Na jubilejný 45. ročník Palárikovej Rakovej v r. 2012 sme v spolupráci s Filipom pripravili pamätnicu „Zlaté divadelné okamihy Palárikovej Rakovej“, ktorá mapovala všetkých víťazov od jej vzniku /1. - 44. ročník/. Zároveň si účastníci mohli pozrieť i výstavu fotografií pod rovnomenným názvom.

         

         Žiaľ, pri predstavení pamätnice sme už len smutne mysleli na to, akú radosť by náš Filip z tohto diela mal, keby sa jej bol dožil.

         

         Filip sa nemohol pred cestou do večnosti ani rozlúčiť, nepovedal ani zbohom. Zlomok sekundy v piatok 13. apríla 2012  /niekoľko dní pred Palárikovou Rakovou/ rozhodol o tom, že zbohom sme mu po správe, ktorá sa šírila rýchlosťou blesku, povedali my.  My, čo sme ho dlhé roky poznali, vážili si ho ako človeka, obdivovali ako fotografa, radi stretávali ako priateľa.

          

         Na jubilejnej  45. Palárikovej Rakovej,  počas minúty ticha,  sme len pomysleli  a odovzdali odkaz: Filip, navždy budeš patriť nám i Palárikovej Rakovej. Keď už nie s fotoaparátom v ruke, tak aspoň pohľadom na nás z neba.

         

         Veľmi nás teší, že jeho syn Michal profesionálne nadviazal na prácu svojho otca a vydal knihu o otcovi a jeho práci.

         Fotografie z archívu Michala Lašuta a Filipa Lašuta

Božena Slanináková

KKS v Čadci