V tomto roku vyhlásilo národné osvetové centrum Celoštátnu postupovú súťaž a prehliadku choreografií folklórnych súborov a tanečných zoskupení Jazykom tanca.

Organizátorom krajského kola Turčianske osvetové stredisko a bude sa konať 19.09.2020 v Dražkovciach.

Titulka CHOREO page 0001


„Jazykom tanca (predtým Tancuj, tancuj) je celoštátna postupová súťaž a prehliadka choreografií folklórnych kolektívov a je vrcholným podujatím svojho druhu na Slovensku. Hoci prvýkrát sa Celoslovenská súťaž národopisných a tanečných ochotníckych súborov uskutočnila už v roku 1950, za prvú organizovanú súťažnú prehliadku výlučne folklórnych súborov možno považovať až Celoštátny súťažný festival amatérskych folklórnych súborov z roku 1971. Konal sa každé tri roky pod rôznymi názvami – Celoštátna súťažná prehliadka tvorivých choreografií folklórnych súborov. Celoštátna súťaž a prehliadka choreografií folklórnych kolektívov, Tancuj, tancuj, od roku 2019 pod názvom Jazykom tanca. Súťaž je určená pre neprofesionálne folklórne kolektívy prezentujúce tradičné hudobné, tanečné, pracovné, obradové i zvykoslovné prejavy z rôznych lokalít Slovenska. Poslaním súťaže je vytvárať priestor na prezentáciu tvorby v neprofesionálnych folklórnych kolektívoch, podporovať ich rozvoj a zvyšovať ich umeleckú úroveň, popularizovať výchovu ľudovým umením a predovšetkým poukazovať na význam tradičnej ľudovej kultúry v kultúrnom dianí a viesť verejnosť k jej poznávaniu. Na súťaži sa môžu zúčastniť všetky folklórne súbory a tanečné zoskupenia, ktoré vyvíjajú svoju umeleckú činnosť na území Slovenskej republiky, alebo členovia majú štatút Slováka žijúceho v zahraničí a prezentujú materiál z územia Slovenska, presahujúcich hraničných regiónov, alebo z oblastí historicky obývaných Slovákmi.

Najväčšou osobnosťou choreografie slovenského ľudového tanca bol profesor Štefan Nosáľ
(20. január 1927, Hriňová, + 22. júl 2017, Bratislava).
Tanečník, sólista, umelecký vedúci a choreograf Lúčnice v rokoch 1949 – 2017
„Od roku 1968 začal na VŠMU pôsobiť ako pedagóg na Katedre tanečnej tvorby, ktorú v rokoch 1972 – 1992 aj viedol ako jej vedúci. Počas svojej aktívnej pedagogickej činnosti sa zaslúžil o uznanie samostatného statusu Tanečnej fakulty v rámci VŠMU a ako autor publikoval vysokoškolskú učebnicu „Choreografia ľudového tanca“, ktorá sa stala základnými skriptami pre podobne zamerané odborné školy v celom Československu. V roku 1974 habilitoval na docenta a v roku 1982 mu bol prezidentom republiky udelený titul profesor. Absolventi z jeho triedy patria k najvýznamnejším umeleckým vedúcim, choreografom, pedagógom i špičkovým interpretom mnohých tanečných súborov, divadiel i umeleckých škôl doma i v zahraničí.“
Vo svojej knihe Choreografia ľudového tanca nadčasovo charakterizuje dôležité pojmy tohto druhu umeleckej tvorby:
„Choreografia sa tak ako iné druhy umenia, na rozdiel od ostatných činností, nedá naučiť. Podmienkou je predovšetkým talent, špeciálna tvorivá schopnosť, ktorú však možno rozvinúť štúdiom a osvojením si choreografického „remesla“, praxou. Tvorivé metódy v choreografii, tak ako aj v iných druhoch umenia sú značne individuálne, niet jedinej cesty, ako vytvárať umelecké dielo“.
„Tradičné umelecké prostriedky , ľudový tanec a pieseň, ktoré sa viažu väčšinou k iným historickým obdobiam, nemôžu v nezmenenej podobe vyjadrovať súčasnosť.“
„Medzistupeň medzi autentickým a štylizovaným folklórom tvoria dedinské folklórne skupiny, ktoré síce súvisia bezprostredne s pôvodným folklórom, no pôsobia aj mimo svojho prostredia, na scéne. Ich hlavnými funkciami sú rekonštrukčná a inovačná funkcia. V budúcnosti budú pravdepodobne nadobúdať stále väčší význam a usmerňovať ich môžu odborníci etnografi. Sem patrí i ďalšia ich funkcia a to lokálna a regionálna znakovosť súvisiaca s predchádzajúcimi a ktorá odlišuje dedinské folklórne skupiny od vysoko štylizovaných foriem. Estetická funkcia vyplýva z potreby výberu materiálu a prispôsobenia – úpravy pre scénu.“
„Druhú veľkú skupinu v našom delení tvorí štylizovaný folklór, ktorý pôsobí „ako proces umeleckej tvorby, ktorej cieľom je pretlmočiť prostredníctvom aktuálneho umeleckého jazyka estetické hodnoty konkrétnych autentických folklórnych foriem, rešpektujúc ich základné výrazové prostriedky. Ide v podstate o špecifickú formu umeleckej tvorby, ktorá sa uskutočňuje vo dvoch rovinách. 1. Individuálny výber z folklórnej tradície, 2. Individuálny preklad do umeleckého jazyka príslušného druhu.“
CHOREOGRAF
„Choreograf je osobnosť, ktorá tvorí choreografiu. Choreograf je režisér, ktorý myslí tanečne.“ Choreograf je skladateľ baletu, ktorý myslí v choreografických obrazoch.“ Tieto charakteristiky – definície naznačujú šírku a spätosť choreografického umenia s dramaturgiou, réžiou, skladateľskou prácou, výtvarným umením, interpretmi. Hlavné predpoklady u choreografa sú talent, invencia, fantázia, schopnosť pretlmočiť do pohybu myšlienky, city, nálady – to musí byť dané, vrodené.“
„Predpokladom spolupráce choreografa s interpretmi je, aby choreograf poznal svojich tanečníkov po každej stránke a z toho vychádzal pri voľbe obsadenia a študovaní budúceho diela. Choreograf pri študovaní nového diela by mal nechať priestor pre aktívnu tvorivú invenciu interpretov, pravda, pokiaľ sú schopní a ochotní spolupracovať v tomto smere.“

Dlhoročným choreografom najznámejšieho kysuckého folklórneho súboru Kysučan v našom regióne bol Mgr. Ladislav Kopecký. (22.9.1944 - 16.3.2013). Ako tanečník tohto súboru sa začal venovať choreografii. V rokoch 1983-1985 absolvoval v Ústave pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov kultúry Bratislava pomaturitné štúdium v odbore Slovenský ľudový tanec. V tomto období bol aj študentom profesora Štefana Nosáľa.
Pôsobenie pána Kopeckého v súbore možno rozdeliť na časové etapy:
FS Kysučan 1964 – 1970 – tanečník
FS Beskyd Turzovka 1971 – 1973 –tanečný pedagóg
FS Kysučan 1974 – 1984 – tanečný pedagóg
1984 – 1989 – vedúci súboru a choreograf
1995 – 2013 – choreograf
Bol autorom mnohých v choreografií tanečných vystúpení a hudobno-speváckych blokov.
Venoval sa terénnemu výskumu, ktorý spracovával vo svojej tvorbe.
V roku 1984 Ladislav Kopecký a Jozef Vrábel začali pracovať na regionálnom programe FS Kysučan. Jeho súčasťou boli:
Tance a spevy z Turzovskej Kysuckej vrchoviny, Po babe – zábava v osadách Klokočova, Od Jura do Jána - v tomto programovom bloku bola spracovaná pastierska kultúra – vyháňanie dobytka na pašu a Jánske zvyky z okolia Turzovky. V prvej časti bloku Od Jura boli vytvorené choreografie: Ráno, Okolo vajíčka a na Pastve. V druhej časti bloku Na Jána boli vytvorené choreografie: Vyžínanie trávy, Čarovanie zeme, S kozlúbkami, Pri hojane, Jánska mágia a Ráno.
V rokoch 1985 – 1987 hľadal a spracúval materiál o svadbách na Kysuciach. Materiály boli využité v programe „Ej dolu z hlavy môj vienok zelený“. Program mal tieto časti: Rozlúčka s dievoctvom, V krčme, Zváči, Do domu nevesty, Obliekanie nevesty, Kuchárky, Po sobáši u nevesty, Čepčenie nevesty, Biely tanec, Svadobná zábava.
V ďalšom tvorivom období Ladislava Kopeckého v rokoch 1995 – 2011 vznikli bloky a choreografia: Vianoce. Blok mal štyri časti – Na Žirny deň, Na Viliju, Na Boží hod a Na deň sv. Štefana.
Ocenenie za dramaturgiu na krajskej prehliadke v Likavke získal program Pastieri a zbojníci – v dvoch častiach: V krčme a Večer na salaši.
Nemenej zaujímavá bola choreografia Zábava na kermáši v Turzovke.
Poslednou choreografiou, na ktorej pán Kopecký pracoval bol Starosvetský tanec z Klokočova.
Okrem práce v súbore realizoval svoje skúsenosti aj ako režisér programu Beskydských slávností, programu Folklórnych slávností v Ochodnici (1987). Taktiež spolupracoval na príprave choreografie programu Karpaty FS Lúčnica.
Touto cestou by sme vám chceli sprostredkovať niekoľko vzácnych fotografických ukážok vlastnoručných nákresov a zápisov choreografií Ladislava Kopeckého.

 

Ďalej, v nasledujúcom videozostrihu, Vám priblížime jedinečné interview Kataríny Janesovej s Ladislavom Kopeckým - o jeho práci choreografa a o jeho tanečných skúsenostiach vo FS KYSUČAN , o ktoré sa podelil v relácii Cez kľúčovú dierku (Vaša TV).

 

Ďakujeme manželke Lacka Kopeckého, Ninke Kopeckej, za poskytnutie materiálov z jej súkromného rodinného archívu. Bolo nám cťou spolupracovať so vzácnymi manželmi Kopeckými.

 

Mgr. Erika Šuranská
odborná manažérka KKS v Čadci

 

Zdroje:
https://www.tks.sk/podujatie/jazykom-tanca/
https://www.nocka.sk/sutaze-a-prehliadky/jazykom-tanca/
https://www.lucnica.sk/o-nas/profesor-stefan-nosal/
Štefan Nosáľ: Choreografia ľudového tanca, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1984