PozvánkaŠupolová 1 page 0001

 

 

 

Príklad radosti z tvorenia a neustáleho zdokonaľovania svojej zručnosti nájdeme u pani Margity Šupolovej (1947) z Čadce. Plná optimizmu a dobrej nálady tvorí najmä v chalupe v Staškove. 

Okrem iného je aktívna v rôznych združeniach, akými sú napr. Goralská svoboda, či Živena a takisto navštevuje univerzitu tretieho veku. Aj vďaka tomu sa s ňou môžeme zoznámiť prostredníctvom jej vlastných písomných záznamov:
„Z materiálnych tradícií na Kysuciach ma najviac zaujalo hrnčiarstvo a tkáčstvo. Keďže som celý život pracovala v ekonomickej oblasti, toto bolo niečo celkom iné a pre mňa až fascinujúce. Veď hlina formovala ľudskú ruku, rozvíjala zmysly človeka, rozum a vôľu, dávala predmetom tvar a táto tvorivá činnosť odlišuje človeka od ostatného živého tvorstva. Toto sú pohnútky, pre ktoré som si po odchode na dôchodok vytvorila hrnčiarsku a tkáčsku dielňu. “
Celý život pracovala v ekonomickej oblasti:
„Bola to práca s ľuďmi, často namáhavá a zodpovedná, niekedy i na doraz svojich síl, ale mala som ju rada. Bola mojím koníčkom. Okrem práce, v tejto etape života, bola na prvom mieste rodina, jej zabezpečenie. S manželom som vychovala dve dcéry, ktoré sú lekárkami.“
Teraz sa naplno môže venovať všetkým záľubám, ktorých má skutočne nemálo ... o svojom osobnom raste píše takto:
„Vrátim sa do obdobia, keď nastal dôchodkový vek a ja som si nevedela predstaviť, čo bude ďalej. Bez zamestnania, hoci plánov som mala veľmi veľa – ešte aj na niekoľko životov. Zamerala som sa teda v prvom rade na svoje koníčky, chalupu a najmä ručné práce, na ktoré som vo svojom produktívnom veku nemala čas. Kúpila som si keramikársku pec a začala som tvoriť rôzne úžitkové dekoratívne predmety, tkám koberce, šijem, venujem sa patchworku, maľujem na textil, drôtikujem, zdobím medovníčky a veľa iných činností. Všetky tieto aktivity a povinnosti so svojimi radosťami a starosťami v rôznych etapách života, ma vždy posunuli ďalej k rastu vlastnej osobnosti. Aj napriek dôchodkovému veku mám ešte veľa plánov, tak v rodinnom živote ako aj vo svojich hobby činnostiach.“

 

V tejto výstave Vám predstavujeme práce z hliny – keramiku pani Šupolovej.

Rôznosť foriem a nápadov vyžaruje radosť a ľahkosť spracovávania tohto materiálu. Pre jej keramické výrobky je príznačná ľahkosť, a to i napriek hutnosti spracovávanej hmoty. Matný materiál dopĺňajú citlivo rozložené pestrofarebné glazúry.
Techniku tohto remesla neustále spoznáva prostredníctvom hľadania nových tvarov a námetov, rôznych spôsobov nanášania a kombinácií glazúr.
Medzi exponátmi môžete zhliadnuť hlinené misy, misky, dózy, hrnčeky ale i dekoratívne dvojrozmerné predmety zdobené reliéfne alebo farebne maľovaním a glazúrovaním. Dva hrnčeky sú dokonca ozdobné drôtovaním, čo len utvrdzuje všestrannú zručnosť pani Šupolovej.

 

O HLINE A O HRNČIARSTVE NAPÍSALA:
„Hlina nie je škodlivá ľudskému zdraviu, nerozpúšťa sa teplom a prijíma každý tvar. Na Slovensku, už v mladšej dobe kamennej ( 5000 rokov pred n. l. ), ľudia zistili, že prepálením hliny sa hlinené výrobky zmenia na predmety dennej spotreby i veky pretrvávajúce umelecké diela – KERAMIKU.
Výrobky z hliny, ale i z kameniny, či už úžitkového alebo dekoratívneho charakteru vyrábam ručne, bez použitia hrnčiarskeho kruhu. Pri spájaní jednotlivých častí výrobku používam hlinu rozpustenú vo vode – tzv. šliker. Po vysušení vypaľujem výrobky obvykle na 1050 stupňov a to 8 hodín. Vznikne „črep“, ktorý je už schopný používania, ale ak má byť nepriepustný pre vodu, treba ho glazúrovať. Vtedy sa upravuje glazúrovaním a maľovaním. Glazúry používam bezolovnaté, ktoré neškodia. Sú transparentné, priehľadné a zirkónové – krycie. Tvary, nielen vyryté do hliny, maľujem štetcom. Existuje široká škála farieb na surovú i vypálenú glazúru, pod glazúrne farby a engoby. Po vyschnutí vyglazúrovaný výrobok znova pálim na 1050 stupňov, ďalších 8 hodín. Nakoľko každý výpal je špecifický a doba pálenia a chladenie pece trvá ďalšie zhruba 2-3 dni, sú tieto výpaly pre každého keramikára adrenalínové, lebo sú takou previerkou kvality výroby.“