ANKETA 2 page 0001

ANKETA:

1. Ako prežívate Vy osobne, či už ako pedagóg, divadelný režisér, výtvarník, fotograf, filmár, folklorista, remeselník túto celosvetovú pandémiu koronavírusu, ako obmedzila Vašu prácu, záujmy a záľuby? 

„Najprv som sa cítila veľmi stiesnene (všetci skupovali potraviny, nikam som nemohla chodiť).“

(Jarmila, neprofesionálna výtvarníčka)

 

„Táto doba ma v mojej tvorbe nijako neobmedzuje. Dorábam staré hriechy a pripravujem sa na dobu po korone.“

(Pavol Piroha, video a film)

 

„Treba povedať, že rôzne, určite úplne inak na začiatku a inak teraz, veľkú rolu zohráva množstvo faktorov. Na začiatku to bol strach, obavy, postupne sa emócie menia atď. Čo sa týka prednesu a divadla poézie, dalo by sa povedať, že moju prácu tieto okolnosti obmedzili výrazne. Mrzí ma, že sa podarilo mojim žiakom získať krásne úspechy na obvodných kolách a tešili sme sa na postup, trénovali sme naozaj veľmi poctivo a pravidelne a vyzerá to tak, že sme týmto skončili... Snažím sa však žiakov viesť k tomu, že nepracujú len kvôli výhre a umiestneniu, ale kvôli radosti, zábave, pocitu naplnenia a tiež, že prednes a divadlo im pomáhajú v mnohých oblastiach, ako je napr. komunikácia, kultivovaný prejav, vystupovanie na verejnosti, sebavedomie, prekonanie trémy, spolupráca, otvorené vyjadrovanie názorov a mnoho iného. Radi sa stretávame a je nám spolu dobre. Vždy keď tvoríme, spolupracujeme, komunikujeme a veľký dôraz kladieme na pocity. Decká vypočujú jeden druhého, povedia svoj názor, ako prejav, divadlo atď. vyznieva...Nikdy to nie je moja diktatúra niečoho...“

(Eva Dodeková, umelecký prednes, divadlo poézie, učiteľka slovenského jazyka a literatúry)

 

„Je správne byť doma, keď si to situácia vyžaduje. Byť zodpovedným, k tomu vediem aj svojich žiakov. Nie je to ľahké ani pre dospelých, ale práve takéto situácie nás preveria. Ukážu nám, akí sme. Školské prostredie má svoje čaro, nestratilo sa, len je iné. Ako sa hovorí: všetko zlé je na niečo dobré. Možno prišiel čas zamyslieť sa nad každodenným životom. Staršia generácia si vypäté situácie prežila, my mladší ju poznáme z povinnej literatúry a dnešné deti? Doteraz z rozprávania. Nie je nad vlastnú skúsenosť. To, čo sme považovali za samozrejmosť, bude vzácnosťou. Mne osobne chýba kontakt so svojimi žiakmi. Deti sú veľmi inšpirujúce, ich otázky a postrehy neraz prekvapia. Počítačová komunikácia je skvelá vec, spája ľudí, ale aj ich rozdeľuje. Nie je nad osobné stretnutia.“

(Zuzana Polláková, učiteľka pre 1. stupeň ZŠ)

 

„Mala som vyhliadnutých pár zahraničných miest na fotenie, ale asi z toho nič nebude. :( Na druhej strane, možno sa mi podarí nájsť niečo zaujímavé v regióne alebo na území Slovenska. :)“

(neprofesionálna fotografka)

 

„Tvorím i naďalej. Menej, možno, ale stále. Je aspoň čas na pokusy a projekty, ktoré som odkladal. :)“

(Radovan Hrtús, kameraman, fotograf)

 

„Pracujem viacej ako predtým, plním si pracovné povinnosti so žiakmi, venujem sa viacej rodine. S vedomím, že táto situácia je len dočasná, situáciu zvládam bez problémov.“

(pedagóg pracujúci s umeleckým slovom)

 

„Pandémia koronavírusu zasiahla našu prácu, nemôžeme sa osobne stretávať s deťmi a tak napĺňať rôzne záujmové či príležitostné aktivity. Niektoré aktivity sa dajú robiť online, no nie všetky. Asi najviac nám chýba osobný kontakt s deťmi. V osobnom živote pandémia poznačila život našej rodiny, všetky činnosti sme museli prispôsobiť životu doma - učenie sa s deťmi, voľný čas. Pozitívne je, že máme viac času pre seba.“

(CVČ – pedagóg)

 

„Dodržiavame karanténne opatrenia, zdržiavame sa na jednom mieste. Čas trávime väčšinou doma, sme pracovne vyťažení elektronickou komunikáciou, pretože učíme na diaľku. Vo voľnom čase čítame knihy, na ktoré nám počas bežných dní neostal čas, pozeráme aktuálne správy, počúvame hudbu.“

(anonym)

 

„Obmedzila ma iba v práci, ktorú musím vykonávať z domu a v cestovaní.“

(učiteľka)

 

„Celkom dobre, len ma mrzí, že sa nemôžeme stretávať.“

(anonym)

 

„Treba si zvyknúť na nový spôsob práce. Je náročný na čas. Komunikácia prostredníctvom PC je zdĺhavá. Žiaci väčšinou spolupracujú, no aj tak treba dať každému spätnú väzbu a tí, ktorí nespolupracujú, si vyžadujú hľadať všemožné spôsoby komunikácie, aby neboli dotknuté ich práva a pristupovalo sa k nim citlivo - hoci učiteľ nemôže vedieť, kde je pravda.“

(anonym)

 

„Všeobecne povedané - to znášam veľmi zle. Dôvodom nie je len hrozba "zvonku", ale aj môj zdravotný stav (vonkajšia táto situácia je pre mňa ohrozením - som silný astmatik ; mám sklon k depresiám a táto situácia mi nepomáha). Výtvarná tvorba, ktorá mi pomáha zbaviť sa negatívnych psychických stavov, je obmedzená, lebo sa starám o zdravotne ťažko postihnutého syna, ktorého som cez týždeň umiestňovala do DSS a teraz je doma.“

(neprofesionálna výtvarníčka)

 

„Osobne sa ma pandémia dotkla vo všetkých smeroc , ako pracovníka CVČ , vedúceho DFS i ako rodiča dvoch školopovinných detí. V prvom rade mi chýba osobný kontakt s deťmi , ako i práca na kultúrnych podujatiach. Boli sme zvyknutí na denný osobný kontakt, čo je teraz možné iba online. I teraz sa snažíme pracovať každý deň, len v inej forme ako doteraz. Čo sa týka mojich záľub, mám zelenú, lebo milujem čítanie kníh, prácu v záhrade, prechádzky do prírody či bicyklovanie. Toto všetko robím s mojou rodinou, len mi moc chýbajú priatelia, s ktorými sme mnohé činnosti doteraz robili spoločne.

(vedúca DFS)

 

„27. 2. 2020 som mál vážnejší úraz pri rezaní stromu, otras mozgu,14 zlomených rebier, z toho 4 dvojmo, odreniny, čiastočný zásah na pľúca a srdce. Bola nutná rýchla záchranná služba a odvoz do nemocnice. Priebeh liečenia sa podľa výsledkov vyvíjal, vraj- až zázračne výborne. 30. 4. 2020 som ukončil maródku. Musím však naďalej dávať pozor, vzhľadom na to, čo som prekonal. Keďže poúrazové liečenie som viac menej preležal a presedel s kratšími prechádzkami po okolí, pandémia koronavírusu sa ma v podstate nijak nedotkla. Drobnejšími a ľahšími prácami sa zaoberám okolo domu a v záhrade. Je to nutné, pretože jar je krátka. Ďalej mám na starosti aj turistické záležitosti, viď web stránku: Kysucký vysokohorský klub- Turist Kysucký Lieskovec a pracovné pedagogické povinnosti.“

(Ján Rajtek, pedagóg, výtvarník)

 

„Obdobie koronavírusu prežívam v úplnom kľude. Mám viac času na svoju tvorbu a venovanie sa iným aktivitám ako som mala počas štúdia na gymnáziu. Moju tvorbu obmedzila v nedostatku materiálu, avšak počas voľného času sa venujem maľovaniu, hraniu na klavír a reštaurovaniu starého stola. Myšlienky pri tom utekajú omnoho rýchlejšie. Taktiež veľmi rada čítam knihy a prichádzam pri nich na iné myšlienky.“

(neprofesionálna výtvarníčka)

 

„Mám na záľubu viac času“.

(neprofesionálny výtvarník)

 

„Táto neľahká doba nás všetkých pribrzdila a prinútila nás zamyslieť sa nad tým, čo je v živote dôležité. Oveľa viac som s rodinou, viac prežívam ich úspechy, sklamania. Práca učiteľa na diaľku je oveľa náročnejšia ako by si iní mohli myslieť. Nestačí si len niečo pripraviť, poslať. Človek musí zvažovať, či zadané úlohy žiak zvládne, či nie je úloh priveľa, či sú dostatočne zaujímavé, aby žiaka zaujali. Nechceme zaťažovať rodičov, ale mnohí žiaci túto pomoc potrebujú. Či už ide len o vyhľadanie úloh, pomoc pri odosielaní alebo pomoc pri samotnej úlohe. Osobne mi chýba kontakt so žiakmi, možnosť komunikácie s ľuďmi, smiech. Na jednej strane sme obmedzení, no na druhej strane mám oveľa viac času na moje vlastné záujmy, na čítanie, na sledovanie TV, na prácu na záhradke. Mám možnosť robiť veci, ktoré som dlho odkladala, alebo ich považovala za nezrealizovateľné.“

(pedagóg)

 

„Denne vyučujem deti online, vidíme sa cez kameru, ale osobný kontakt je nenahraditeľný, deti sa stále vypytujú, kedy sa pôjde do školy, chýbajú im kamaráti. S kamarátkami - folklóristkami sme pripravovali vystúpenie ku Dňu matiek, teraz sú však všetky podujatia zrušené.“

(anonym)

 

„Mňa neobmedzila! Tvorím umenie, pracujem, platím dane. Snažím sa nepodľahnúť panike a vytváram si vlastný svet, lebo nastáva nový svetový poriadok, ako zmanipulovať občanov , ľudí, bežného spotrebiteľa!! Aby sme sa báli jeden druhého a odlúčili starých ľudí zo spoločnosti. Snažím sa nepozerať, nevnímať slovenské médiá kúpené Amerikou. Ale hľadám a čítam medzi riadkami...“

(Milan Pavlík, neprofesionálny výtvarník)

 

„Som disciplinovanou občiankou a dodržiavam pokyny, ktoré chránia mňa aj ostatných ľudí v mojom okolí. Musím však priznať, že mi chýbajú milé stretnutia s priateľmi pri chutnej kávičke, dobrý film v kine, bežné stretnutia s neznámymi ľuďmi na ulici, či na prechádzke, krásne podujatia pripravené KKS pre výtvarníkov- výstavy, vzdelávacie podujatia, vernisáže, workshopy...Určite ma pandémia neobmedzila v tvorbe ani v záľubách. Príroda nám pripravila čarovnú jarnú scenériu pre pohladenie duše, na načerpanie energie, ale aj pre inšpiráciu.“

(neprofesionálna výtvarníčka)

 

„Mám pred pandémiou veľký rešpekt. Snažím sa dodržiavať všetky nariadenia a pokyny, takže isté obmedzenia pociťujem. Chýba mi kontakt s tými, s ktorými zdieľam svoje záujmy a záľuby.

(pedagóg na dôchodku)

 

„Ako pedagóg a režisér fungujem na 20%. S hercami sa nestretávam a s časťou žiakov som v kontakte cez internet, kde im zadávam rôzne úlohy.“

(Vlado Mores, pedagóg a divadelný režisér )

 

„Súčasná pandémia moju prácu, záujmy a záľuby neobmedzila v podstate vôbec. Venujem sa svojím záujmom a svojej práci tak ako aj pred pandémiou. Nijako ma to neobmedzuje v mojich záľubách ako je maľovanie, turistika, knihy, rodina.“

(Dušan Chilý, neprofesionálny výtvarník)

 

„ Pandémia koronavírusu zasiahla do našich životov po všetkých stránkach, či už v pracovnom, ale aj v súkromnom živote. Obmedzila kontakt s tými, s ktorými sme sa stretávali na dennodennom poriadku. Umenie sa na diaľku vyučovať nedá v plnom rozsahu a preto aj tá práca je v súčasnej dobe omnoho náročnejšia, nakoľko ten osobný kontakt je pre túto prácu nevyhnutný.“

(učiteľka – divadlo)

 

„Keďže pracujeme ako pedagógovia v literárno-dramatickom odbore v ZUŠ- ke, naša práca v divadelnom súbore EVA sa obmedzila na výučbu na diaľku, ktorá samozrejme nemôže nahradiť „kolektívne chvíle“ strávené s našimi talentovanými deťmi v divadelnej sále v Dome kultúry v Čadci. Je nám smutno, že naša komunikácia sa obmedzila len na elektronickú, ale o to viac sa tešíme na opätovné osobné stretnutie.“

(pedagógovia literárno-dramatického odboru ZUŠ)

 

 2. V čom najviac cítite toto obmedzenie a ako momentálne situáciu zvládate a riešite? 

„V súčasnom období sa cítim veľmi dobre. Nechodím von (iba na nákupy), a tak mi zostalo veľa voľného času. Našla som zrazu toľko roboty doma, na ktorú som predtým nemala čas (umyla som okná, upratala v skriniach, na balkóne..). No a zrazu som mala čas aj na maľovanie.“

(Jarmila, neprofesionálna výtvarníčka)

 

„Najväčšie obmedzenie je určite absencia priameho kontaktu so žiakmi - je nenahraditeľný. S prednesom je to možno trošku jednoduchšie, je možné využiť médiá či sociálne siete, čo sme už v minulosti, ešte pred pandémiou, vyskúšali, pretože jedna žiačka nečakane ochorela. S divadlom je to už oveľa zložitejšie, pretože ide o skupinu detí. Áno, takisto je možné pracovať cez médiá a sociálne siete, ale divadlo nie je len o texte, ale aj o pohybe, výraze, súčinnosti hercov atď. - čo je v podstate nemožné. Tiež nás trochu zaskočilo, že najskôr nebolo žiadne vyjadrenie z Bratislavy, čo bude s Hviezdoslavovým Kubínom, neskôr sa objavili info, že sa posúva, potom že sa len niektoré kategórie presúvajú na jeseň. Viacerí moji žiaci, ktorí recitujú a sú i členmi divadla poézie, sú deviataci, takže netušíme, čo bude...Ich celoročná práca, samozrejme aj moja, je tak trochu márna...V predchádzajúcej odpovedi som však uviedla, že umiestnenie je len akási čerešnička na torte. Treba povedať, že žiakom zaberá veľa času škola, donedávna pri deviatakoch i príprava na prijímačky, keďže je situácia neistá, len sme trochu debatovali a vyslovili ľútosť, že to takto všetko dopadlo. Tiež som pedagóg a kto ním je, vie, že teraz nám naša práca zaberá asi viac času ako kedykoľvek predtým...Jednoducho, na výraznejšiu prácu v tejto oblasti nie je dostatok priestoru ani u mňa a ani u žiakov...Možno tak trochu chýba i motivácia..“

(Eva Dodeková, umelecký prednes, divadlo poézie, učiteľka slovenského jazyka a literatúry)

 

„Nemožnosť poriadne cestovať... Som smutná, ale hľadám iné alternatívy - turistika, bicyklovanie a pod.“

(neprofesionálna fotografka)

 

„Chýbajú mi stretnutia s priateľmi a známymi. Nahradil som ich prácou v záhrade a pri rekonštrukcii domu. Ale to je iba prabiedna náhrada plnohodnotného kultúrno-spoločenského života.“

(Pavol Piroha, video a film)

 

„Chýba mi osobný kontakt so žiakmi a kolegami. Teším sa, že som doma, ale teším sa aj do práce.“

(pedagóg pracujúci s umeleckým slovom)

 

„Ešte pred úrazom som už nestihol domaľovať dva obrazy na Výtvarné spektrum a ďalšie návrhy a projekty. Po Veľkonočných sviatkoch som sa už pustil do nedokončených projektov a to: Návrh architektonického objektu amfiteátra a jeho exteriéru, návrh komplexu včelína , návrh rozhľadne na vrch, návrh a doriešenie dvoch pamätníkov do mestského parku, návrh objektov krížovej cesty do exteriéru a ďalšie súkromné požiadavky výtvarného zamerania. Okrem toho si priebežne pripravujem práce na plánovanú výstavu na leto do Starej Bystrice.“

(Ján Rajtek, pedagóg, výtvarník)

 

V pracovnej oblasti. Zvládam ju pomerne dobre.“

(učiteľka)

 

„Zvládame to celkom v pohode, voláme si, takže sa to dá všetko zvládnuť.“

(Anonym)

„Málo času na osobné záujmy. Snažím sa vydržať.“

(anonym)

 

„Moju prácu obmedzila jedine v tom smere, že nemám dostatok pomôcok, ale našťastie sa už v blízkej dobe otvárajú obchody a všetko bude opäť dostupné. Myslím si, že kreativita sa dá vždy nájsť a stačí len pozitívne myslieť a dbať na hygienu či neporušovať karanténu.“

(neprofesionálna výtvarníčka)

 

„Časť odpovede je vyššie. Situáciu zvládam s "odretými ušami". Plány si nerobím, riešim všetko tak, ako to prichádza.“

(neprofesionálna výtvarníčka)

 

„Nepociťujem nejaké výrazné obmedzenia. Baví ma to i keď prší, sneží, svieti slnko, i keď je pandémia vírusu. U nás, chvála Bohu, tak drastické obmedzenia nie sú, ako v iných, postihnutejších krajinách.“

(Radovan Hrtús, kameraman, fotograf)

 

„V osobnom kontakte.“

(vedúca DFS)

 

„Chýba mi osobný kontakt s priateľmi, zrušené kultúrne podujatia, možnosť rozdávať radosť prostredníctvom krásnych ľudových piesní, folklóru. S kamarátkami - folklóristkami sme si vytvorili cez sociálnu sieť skupinu, tam si píšeme rôzne informácie.“

(anonym)

 

„Rúška mi veľmi vadia!!! Nemám priestor na dýchanie! Chcem poukázať, ako médiá manipulujú naše zmysly a vnemy! Nič iné neexistuje ako Korona vírus! A čo iné správy: 5G , Migranti, kontingenty USA vojsk na východ!! Globalizácia sveta. Ten, kto počúva len správy v televízii, tak to nepochopí. Nesmieme sa dať podmaniť a podľahnúť zmanipulovaným médiám. Vytvoriť si "Vlastný svet!" Najhoršie je na tom to, že aká bude budúcnosť nás všetkých!!! Každý rok sú nejaké vírusy a pandémie. Má to byť nový systém riadenia spoločnosti??? Za komunistov sme žili v izolácii, ale v aspoň v bezpečí !!!!“

(Milan Pavlík, neprofesionálny výtvarník)

 

„Obmedzenie nás zasiahlo hlboko citovo. Nemôžeme sa kontaktovať s vnúčatkami. Komunikujeme cez PC. Tešíme sa na skoré stretnutie s nimi, robíme plány, čo podnikneme, keď prídu. Chodíme do prírody, pracujeme v záhrade, myslíme pozitívne a tešíme sa z každého nového dňa .Mám veľmi rada túto múdrosť: Myšlienky, ktorými sa zvykneme zaoberať, sú námety, ktoré potom maľujeme na plátno svojho života. Louise L. Hay.“

(neprofesionálna výtvarníčka)

 

„Cítim ho pozitívne.“

(neprofesionálny výtvarník)

 

„Chýba mi kontakt s rodičmi, so sestrami, s kolegami. Na prvý pohľad sa jednotlivé dni vôbec nelíšia. Myslím si ale, že ak človek chce, všetko sa dá zvládnuť. Existujú napr. mobily, video-hovory cez mobilné aplikácie. A keď už na človeka začne doliehať ponorková choroba, stačí zbaliť rodinu a vypadnúť na chalupu. Pri manuálnej práci na záhradke človek raz dva zabudne na nejakú koronu.“

(pedagóg)

 

„Obmedzenie cítime najmä v tom, že sa nemôžeme stretávať so starými rodičmi, ostatnými členmi rodiny, s priateľmi. V práci sme nemohli uskutočniť pripravované podujatia, mnohé z nich boli presunuté alebo sme boli nútení ich úplne zrušiť.“

(CVČ – pedagóg)

 

Situácia sa dá zvládnuť. Chýba mi návšteva knižnice a účasť na sv. omšiach.“

(anonym)

 

„Väčšinu času venujem príprave učebných materiálov pre žiakov. Je oveľa ťažšie pracovať z domu, nevidieť žiakov. Naše školstvo nebolo pripravené na takúto situáciu. Ako mnohí moji kolegovia tvorím, skúšam odovzdávať vedomosti žiakom ako je to len možné. Ku každodennej príprave patrí aj kontrola úloh, vyjadrenie ku chybám, pochvala a hodnotenie. Čo ma teší, že žiaci spolupracujú a sú snaživí. Na začiatku karantény sa im zadávanie úloh cez web páčilo, písali SMS, fotili úlohy...ale odstupom času im začal chýbať školský ruch, kamaráti a aj pani učiteľky. Pozitívne je, že sa zlepšili v praktických činnostiach: pomáhali šiť rúška, piekli chlieb, starali sa o súrodencov, pomáhali v záhrade, pestovali, sadili...konečne správne detstvo.“

(Zuzana Polláková, učiteľka pre 1. stupeň ZŠ)

 

„Dosť ma vyrušuje, že som zaradená do „OHROZENEJ“ skupiny 65+. Je to veľmi nešťastné, nespravodlivé, nedomyslené, ponižujúce... Niektorí mladí ľudia sa na dôchodcov „VĎAKA TOMU“ pozerajú ako na „NÁKAZU“. A my, „ohrození“, ich mnohých „preskočíme“. Tak! A ja sa stále cítim ako pedagóg, ktorý dokáže ešte veľa odovzdať. Teším sa, že sa opäť stretneme na tvorivých podujatiach, navzájom sa podporíme, obohatíme a potešíme. „

(pedagóg na dôchodku)

 

„Najväčšie obmedzenie cítim v absencii osobného kontaktu. Ale beriem to ako nutnosť, aby sme sa chránili. Taktiež mi veľmi chýba knižnica.“

(Vlado Mores, pedagóg a divadelný režisér )

 

„Najväčšie obmedzenie pociťujem v utlmení kontaktov so známymi, ďalšími rodinnými príslušníkmi a kolegami v oblasti výtvarníctva a v pozastavení aktivít v tejto oblasti. Sťaženú situáciu však zvládam v pohode, pretože žijem vo viacčlennej domácnosti, kde sa ani trochu nenudíme a vieme si vytvoriť podmienky pre zvládnutie situácie. Pretože všetko zlé je aj na niečo dobré, tak vidím aj prínos v tom, že máme viac času na seba v rodine i na svoje záľuby.“

(Dušan Chilý, neprofesionálny výtvarník)

 

„Najväčšie obmedzenia sú práve v tom osobnom kontakte, situáciu sa snažíme riešiť prostredníctvom internetu, online.“

(učiteľka – divadlo)

 

„Situáciu sme sa naučili zvládať a pomáhajú nám v tom aj on-line aktivity na poučenie i zábavu pre mladších i príprava scenárov pre starších žiakov. Naši najstarší a teda i najskúsenejší divadelníci sa prejavili ako neskutoční blogeri, youtuberi, spisovatelia, básnici a tvorcovia vtipných videí, ktoré sú na úrovni profesionálov. O týchto ich schopnostiach sme netušili, ale už teraz uvažujeme o projekte, kde tieto ich zručnosti budú naplno využité.“

(pedagógovia literárno-dramatického odboru ZUŠ)

  

3. Počas tohto obdobia nachádzate aj nejaké inovatívne možnosti vo Vašej tvorbe?

„Keďže je času a času ( nikam nemusím, nič nemusím, som na dôchodku, vstanem, kedy chcem, varím a jem, kedy chcem, mám sa úplne úžasne! Všetok čas len pre seba... ! Pripravila som si materiál na maľovanie a sedím pri obraze skoro celý deň. "Presedlala som" z krajiniek na kvietky či kytice vo váze. Tento (pre veľa ľudí) krízový stav, mi vlastne vyhovuje. Neberiem ho ako krízový či obmedzujúci. Mám svojho koníčka a pri ňom trávim svoj voľný čas. Aké šťastie!“

(Jarmila, neprofesionálna výtvarníčka)

 

ÁNO, človek sa viac zamýšľa nad hodnotami života, potláča konzumný spôsob žitia a viac času trávi v prírode, kde nachádzame nové myšlienky, pokoj a pohodu. Zo všetkého sa vždy dá poučiť a zobrať si niečo dobré.“

(vedúca DFS)

 

Rozvíjam sa a zdokonaľujem pri používaní PC a IT techniky. Študujem rôzne materiály, tvorím a vyhľadávam nové inšpirácie na webe.“

(Zuzana Polláková, učiteľka pre 1. stupeň ZŠ)

 

„Skúšala som iné výtvarné techniky. Na krátky čas som vymenila maľovanie za ručné práce. Tvorila som výrobky háčkovaním.“

(neprofesionálna výtvarníčka)

 

„Bohužiaľ nie.“

(neprofesionálna výtvarníčka)

 

„Ani nie. Raz darmo. Starého psa novým kúskom nenaučíš.“

(Pavol Piroha, video a film)

 

„Ako som spomínala, určite to je práca prostredníctvom médií a sociálnych sietí - FB, ZOOM, Messenger, Instagram atď.- dajú sa fantasticky využiť, skúšame nové veci, keďže učím aj slovenčinu, pretavujem niektoré veci do prípravy hodín a námetov pre žiakov. Snažíme sa spoločne. Teším sa, že mám veľa tvorivých a s novými nápadmi prichádzajúcich žiakov. Treba však povedať, že mnohé veci len objavujeme, skúšame, asi je prikrátky čas, aby sme mnoho vecí dotiahli do konca, myslím si však, že sme na dobrej ceste... Samozrejme, využívame aj literárne útvary, ktoré sú menej tradičné, ale pracujeme s nimi aj počas klasického vyučovania - napr. akrostich, cinquain atď. Tiež spolu so žiakmi pripravujeme rôzne rubriky, kde žiaci odporúčajú knihy, ktoré prečítali a prezentujú ich práve prostredníctvom spomínaných médií, môžu virtuálne diskutovať :), dávať svoje tipy a pod. Ďalej spolupracujeme so školskou knižnicou, ktorá má veľmi šikovnú pani knihovníčku a pripravila pre žiakov literárnu súťaž s vyhodnotením po karanténe a deti naozaj prispievajú...Spolupracujeme aj s mestskou knižnicou, táto spolupráca je veľmi netradičná, vlastne pomáha žiakom s domácou prípravou ... Snažíme sa spolupracovať s rôznymi osobnosťami, dvom žiačkam sa za ich tvorbu napr. podarilo získať jednotku od Daniela Heviera...Myslím si, že to dnes počúvame zovšadiaľ a je to naozaj pravda - dôležité je, aby sme si pomáhali, spolupracovali, komunikovali, aj keď inými spôsobmi, aké nám boli vžité... SPOLU TO ZVLÁDNEME!“

(Eva Dodeková, umelecký prednes, divadlo poézie, učiteľka slovenského jazyka a literatúry)

 

„Áno.“

(neprofesionálny výtvarník)

 

„Áno.“

(učiteľka)

 

Áno, samozrejme. Inšpirácie sú za každým rohom.“

(Radovan Hrtús, kameraman, fotograf)

 

V podstate celá táto situácia je veľkou inováciou, pretože dokazujeme, že vieme reagovať na nečakané vzniknuté situácie a myslím si, že fungujeme na dobrej úrovni. Vyžaduje si to zvýšené úsilie a spoluprácu aj zo strany žiakov a rodičov a vzájomne nám to funguje.“

(pedagóg pracujúci s umeleckým slovom)

 

Viac sme začali pracovať na online komunikácii tak, aby to vyhovovalo deťom aj nám.“

(CVČ – pedagóg)

 

„Vzdelávame sa v digitálnych technológiách.“

(anonym)

 

Nemám chuť žiť v takomto systéme, keď iné mocnosti nám diktujú a riadia systém vo vlastný prospech. Mnohí sa na Korona víruse ešte nabalia. Zamestnávam sa prácou, tú mi ešte nezobrali, rodinou a s ideou na lepší život. Hľadám nové inšpirácie k tvorbe v prírode.“

(Milan Pavlík, neprofesionálny výtvarník)

 

„Inovácií v mojej práci je relatívne veľa. Oveľa viac využívam pri komunikácii so žiakmi e-mailovú alebo messengerovú komunikáciu a program edupage, jeho možnosti posielať žiakom správy, upozornenie, úlohy, testy, pracovné listy, prezentácie, linky. Skvelá vec je automatická oprava testov. Novinkou sú i videokonferencie cez Microsoft Teams. Zohnala som si kameru, od syna požičala slúchadlá a skúšam. Práca učiteľa sa mení, tak ako náš svet. Je oveľa viac prepojený ako sme si mysleli. Uvideli sme to pri šírení vírusu. Tak poďme a porazme ho."

 Zodpovedne a s trpezlivosťou.“

(pedagóg)

 

Skôr nie, všade samé obmedzenia, každý sa bojí o svoje zdravie, toto obdobie je pre mňa skôr deprimujúce.“

(anonym)

 

„Ani nie.“

(anonym)

 

„Áno, treba vymýšľať online aktivity na motiváciu, opakovanie, hľadať videá, rozhlasové ukážky.“

(anonym)

 

„Pri nedostatku materiálu na moju tvorbu si musím poradiť sama a vynájsť, čím môžem daný materiál nahradiť, či prísť na spôsob, ako namiesto neho použiť iný. Hlavné je, aby sme boli všetci zdraví a aby už toto obdobie koronavírusu skončilo.“

(neprofesionálna výtvarníčka)

  

„Čítanie kníh, chválabohu, nezakázali, takže k mojej milovanej poézii sa vždy dostanem prostredníctvom knihy a internetu. Na prechádzke s mojím psíkom často aj našej krásnej prírode s chuťou zarecitujem. (...ale len keď s nami nie je manžel... J )" 

(pedagóg na dôchodku)

 

„Inovatívne možnosti v tvorbe samozrejme nachádzam. Viacej čítam, snažím sa písať a hľadať inšpiráciu v tejto nenormálnej situácii. Ale lepšie sa mi tvorilo, keď sme neboli zasiahnutí krízou. Chýba mi sloboda a kontakty.“

(Vlado Mores, pedagóg a divadelný režisér )

 

„Inovatívne možnosti v tvorbe existujú stále, len ich treba hľadať. Nezávisí to od toho, či existuje nejaká kríza alebo nie.“

(Dušan Chilý, neprofesionálny výtvarník)

 

„Človek začína vnímať, že mu chýba to, čo predtým bral ako samozrejmosť. A tak mu hlavou chodia rôzne myšlienky, ktoré stačí dať potom na papier a dotvárať. Papier občas roztrhnúť, pokrčiť, vziať nový a vložiť naň nové myšlienky. Tie sa postupne utrasú a ktovie... možno vznikne niečo, čo by v priebehu "bežného" fungovania nevzniklo...“

(učiteľka – divadlo)

 

„Ani „Korona“ neodradila ľudí od práce. Práve naopak! Keďže náš Dom kultúry má počas celého roka veľmi veľa akcií a je vyťažený na 110 % /niekedy aj 2 akcie v jednom priestore/, využilo vedenie tento čas na jeho zveľadenie. V divadelnej sále sa maľuje, obkladá, brúsi, natiera ... I my sme priložili ruku k dielu a umývame, utierame prach, upratujeme kóje. Pretriedili sme všetky kostýmy, zašili, oprali, opravili všetko, čo bolo treba, krásne uložili a čakáme na prekvapenie detí, keď prídu, dúfame, že čoskoro, do ešte krajšej vynovenej divadelnej sály.“

(pedagógovia literárno-dramatického odboru ZUŠ)

 ----–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

 ODPOVEDE OBSIAHNUTÉ V JEDNOM TEXTE:

 

Človek môže byť slobodný v každej situácii.

Hektické obdobie, ktoré nás sprevádza nie je pre nikoho pozitívne, zato je obdobím možných viacerých výziev. Situácia sa môže stať aj vhodnou príležitosťou na seba - vyjadrenie. Každý si však vyberá inú paletu vyjadrovacích prostriedkov. Či už ide o vyjadrenie prostredníctvom výtvarného umenia, alebo literárnych vyjadrovacích prostriedkov. Iní siahajú po hudobných nástrojoch, alebo remeselnej výrobe. Kríza nám zaviazala ruky, do našich sŕdc sa vliala pokora, samozrejme aj vzdor. Nie je to však dôvod na to, aby sme definitívne zastreli oponu za týmto svetom. Svet sám o sebe je ideálny, svet pre nás- nie je možno dokonalým bytím. Toto bytie je bytím pre nás, pre našu podstatu, ktorá existuje nezávisle na vonkajších podmienkach. Francúzsky filozof J. P. Sartre tvrdil, že človek je ,,absolútna sloboda“. Človek môže byť za každej situácie slobodný. Rovnako V. E, Frankl, rakúsky lekár, ktorý prežil neľahké obdobie v koncentračnom tábore, zistil, že človek môže konať slobodne aj v absurdne neznesiteľnej situácii. Veď zmysel sa dá naplniť aj realizáciou postojovej hodnoty. Skúsenosti, ktoré získal počas pobytu v tábore, boli dôležitým ohnivkom pri zrode jeho známeho psychologického konceptu. Pravdaže pre niekoho sú tieto teórie len príjemnou utópiou, pre druhého sa môžu stať dôležitým hýbateľom na jeho životnej ceste. Som však presvedčená, že situácia nás obmedzuje iba do tej miery, do akej chce byť obmedzená naša vnútorná sloboda. Ja momentálne bojujem svojimi prostriedkami- prostredníctvom pera a papiera zapisujem príbehy a dávam výtvarnú podobu ich hlavným hrdinom. Preto prajem všetkým tvorivým bytostiam, aby si našli čas a otvorili umeniu aj v týchto nepriaznivých časoch duchovné dvere, pretože človek je predovšetkým ,,slobodná duchovná bytosť“.

(Jana Belková, neprofesionálna výtvarníčka)

 –––––––––––––––––––––––––––––––––––-

„Ako drotár i literát prežívam toto obdobie so zmiešanými pocitmi. Mal som prisľúbenú účasť na niekoľkých akciách, ktoré sa žiaľ, už z nám dobre známych príčin nekonali. Nemohol som teda prezentovať naše drotárske remeslo, ako aj svoje, ani ako jednotlivec. Naše výrobky sa predávajú sporadicky, takže nie je možné vyčísliť finančné straty. Určite však nie sú také veľké, ako ich majú ľudia, ktorí v tomto nežičlivom období prišli o prácu, alebo ju nemôžu vykonávať aspoň čiastočne. Zatiaľ do zamestnania chodím stále nakoľko ako zamestnanec Železníc sa starám o to, aby sa mali tí, ktorí to potrebujú, ako dostať do práce, k lekárovi atď. Nakoľko mám nejaké zásoby drôtu doma, mohol som stále tvoriť, nové výrobky, ale dokončiť aj niečo z toho, čo som mal rozrobené. Našli sa aj záujemcovia, ktorým som na začiatku roka prisľúbil svoje výrobky a radi si ich aj v tomto období odo mňa odobrali. Ponúkam občas aj niečo na internete, pretože aj my, remeselníci tam máme svoju skupinu. Ale tam je záujem rovnako malý, ako aj pred týmto náročným obdobím. Pretože tých zákaziek nebolo veľa, pustil som sa aj do tvorby niekoľkých noviniek, ktoré mám zatiaľ " skladom". Moje literárne aktivity mali vrcholiť v marci, kedy som bol opätovne pozvaný ako porotca na Hviezdoslavov Kubín v Kysuckom Novom Meste. Ten sa, žiaľ, nekonal. Okrem poézie sa venujem aj písaniu aforizmov a epigramov, mohol som tvoriť teda bez prestávky a svoju tvorbu prezentujem na internete. Môj tvorivý duch neodpočíva a tvorím v rôznych oblastiach môjho záujmu. Niekedy viac, inokedy zasa menej. Moja tvorba je môj relax, takže oddychujem väčšinou aktívne. Chcel by som na záver zaželať svojim kolegom, umelcom veľa tvorivých a duševných síl, zdravia a pohody, aby sa im podarilo splniť ešte aspoň niečo z toho, čo si na tento rok predsavzali a aby neskladali " zbrane."

(Milan Palčisko, remeselník a spisovateľ)

--------------------------------------------------–––-

„Nikto z nás nebol na také niečo, ako je KOVID 19 pripravený, žili sme si svoj každodenný život bez obmedzenia sa stretávať s priateľmi a rúšku na tvári sme videli len vo filme alebo na letisku a to len v obmedzenom množstve .Vyrábali sme svoje košikárske výrobky a tešili sa na jarmoky, kde sa aj stretneme zo svojimi priateľmi. Navštevujeme rôzne podujatia aj v ČR a PL, taktiež aj tam máme svojich priateľov, ktorí nám veľmi chýbajú. Ešteže máme materiál na výrobu, tak svoj čas trávime v dielni. Snáď sa dočkáme keď skončí toto, ozaj zlé obdobie a pôjdeme na jarmoky, budeme sa tešiť z každého priateľa a zarobeného eura. No, každé zlo je aj na niečo dobré, naučili sme sa skromnosti, vážiť si jeden druhého, nikde sa neponáhľať, viac si vážiť zdravie. Sme radi, že sme zdraví a taktiež to všetkým zo srdca prajeme.“

(Emília a Ján Valčuhovci, remeselníci- mama a syn)

 ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––--

„Pandémiu prežívam v plnej tvorivosti - pracovitosti, zásadne na záhrade, zalesnenou Grapou (úžasné okysličené prostredie, pohyb a radosť z vykonanej práce v spoločnosti manželky!!! Bez stresov a v priateľskom duchu. V rovnováhe s pracovným úsilím na záhrade, v snahe o duševnú aktivitu: v čase pandémie som v spolupráci s Vydavateľstvom MAGMA dokončil zbierku básní pod názvom BREHY. Spolu so starostom obce Vysoká nad Kysucou, Mgr. Varechom, pripravujem CD- ľudové piesne z Kysúc. Účinkovať bude Muzička ZPOD GRÚŇA + ženská a mužská spevácka skupina z Vysokej. Autorsky pripravujem k 50. výročiu založenia DFS Kelčovan, publikáciu KELČOVAN NAŠE DIEŤA. Do vydania v roku 2021 pripravujem druhú zbierku Básní...,atď, atď. Spolu s manželkou sme v sústavnom kontakte s našou rozvetvenou rodinkou a tešíme sa spolu s nimi zo života bez závisti, intríg a bolestného pohľadu na súčasný svet!!!!!!! Teda; obmedzenia považujeme za súčasť života, lebo nikdy sme nežili život LEN V "BAVLNKE." Inovatívnosťou sa nezaoberám: pracujem, tvorím, milujem a pomáham, kde sa dá. Prajem všetkým: dobrú myseľ, veľa zdravia a lásky, vzácnych- prajných ľudí okolo vás.“

( Pavol Kužma- bard kysuckého folklóru )

----------------------------------------------------–--

„Túto hrôzu – pandémiu koronavírusu - ako pedagóg a vedúca DFS Bukovinka a folklorista prežívam s nádejou, že sa čoskoro vrátime do starých koľají, že opäť budem medzi deťmi - mojimi Bukovinkármi “. Aj keď som s deťmi v kontakte(obmedzene), veľmi mi chýbajú naše spoločné stretnutia, nácviky, detský smiech a ich krásny a hlavne prirodzený spev, ich radosť v očiach, ich chuť po nových veciach... Veľkým pomocníkom na prekonanie našej odlúčenosti sú naše DVD(je ich okolo 30, naše CD, ktoré si často prezerám, aj sa zasmejem, aj sa zamyslím nad tými rokmi, čo pracujem s deťmi. Občas ma poteší aj vysielanie TVT Turzovka, kde sú aktuálne vystúpenia detí z Bukovinky(práve v tomto období vysielali stavanie mája), blíži sa Deň matiek(druhá májová nedeľa). Dúfam, že aj k tomuto sviatku bude niečo s Bukovinkou, veď sme mali pri tejto príležitosti úžasné vystúpenia, ktoré sú zdokumentované. Deti si založili aj svoju stránku, kde máme aj nejaké klipy z našich vystúpení vďaka p. Záhumenskému, ktorý je našou oporou v dokumentovaní nášho účinkovania. S deťmi nič nenacvičujeme ani cez internet, nechcem ich zaťažovať, myslím si, že majú školských povinností cez internet dosť. Poviem úprimne, mne sa veľmi zle pracuje, keď nemám inšpiráciu priamo od detí. Určite si dávam do „poriadku“ piesne, pripravujem nejaké scenáre, ale nie je to pravé, občas akoby sa mi zastavil čas, akoby sa všetko spomalilo.“

(Janka Maďariová, pedagóg a vedúca DFS a folkloristka)

 ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––--

„Ďakujem za opýtanie a posnažím sa odpovedať na vašu anketu:

Nie je to ľahké obdobie ani pre remeslo, ani pre folklór. V rámci remesla aj folklóru nefungujem už viac ako 2 mesiace. Svoj voľný čas venujem záhradkárskej činnosti, prechádzkam v prírode a snažím sa nájsť radosť v bežných každodenných činnostiach. Teraz, keď sa príroda prebúdza je nádherné sledovať ju. Dúfam, že čoskoro sa budeme môcť pomaly vracať k remeslu aj folklóru, ale myslím, že už táto činnosť bude obmedzená a nebude sa dať tomu venovať v takej miere ako kedysi. Ale budem sa tešiť aj na to málo, čo budem môcť robiť.“

(Júlia Masnicová, medovnikárka a folkloristka)

––––––––––––––––––––––––––––––––––––-- 

ĎAKUJEME VZÁCNYM PRIATEĽOM A UMELCOM, KTORÍ SA DO TEJTO ANKETY ZAPOJILI A ŽELÁME VŠETKÝM ĽUĎOM S DOBRÝM SRDCOM PEVNÉ ZDRAVIE, RADOSŤ ZO ŽIVOTA A POHODU V KRUHU BLÍZKYCH.

                                                                                     KOLEKTÍV KYSUCKÉHO KULTÚRNEHO STREDISKA V ČADCI