Tento rok si túto udalosť pripomenieme aspoň symbolicky tak, ako to  zaznamenal  v zbierke Ľudových piesní z Kysúc Pavol Kužma.

Stavanie mája...

Takmer týždeň pred prvomájovou nocou mládenci chodili po blízkych lesoch  a vyberali troj-päťmetrov vysoké smrečky. Vybraný smrečok úzkostlivo strážili, aby im ho „konkurencia“ nevzala. Deň pred prvým májom ho odrezali , tajne odkôrili a pripevnili naň krepovými papiermi (farebné pásiky) ozdobenú polazničku.  Polaznička sa naspodu zdobila čečinovým vencom. V noci zistiac že jeho milá rezignovala na pozorovanie svojho okolia, s priateľmi pripevnili máj alebo o plot alebo ho zasunuli do vykopanej jamky vedľa plota svojej milej.

Medzi mládencami panovala konkurencia , kto postaví svojej milej väčší a krajší maj. Bolo zvykom, že niektorí mládenci striehli na príležitosť, ako by podpílili „konkurentovi“ maj , čí by si ho zosmiešnili nielen pred vyvolenou, ale aj pred celou dedinou. Mládenci si preto pozorne strážili svoje maje až do rána pokiaľ  sa neotvorilo okienko na komôrke. Milá ho pozvala dnu a podala mu dôkaz lásky...,  kalištek doma vyrobeného vínka, alebo pálenky. Potom sa okienko na komôrke zatvorilo ... a do roka bola svadba.

Váľanie mája...

V posledný májový deň sa váľali máje. Pred tým si skupina mládencov zabezpečila rebriňák, na ktorom sa za sprievodu hudby od rána až do poobedia vozili po dedine. Zastavili sa pri každom máji a zaspievali tú istú melódiu ako pri stavaní mája, len namiesto stavjame ci maj spievali valameci maj.

Niektorí boli oblečení za drevorubačov a pilčíkov s drevenou pílou a sekerou. Jeden z nich bol oblečený za hájnika, ktorý akože stráži maj, aby ho nikto nepodrezal. Pri každom maji rozohrali veselú scénku o odlákaní „hájnika“ od mája. Ponúkali mu pálené, snažili sa jeho pozornosť odpútať od mája, aby h mohli podrezať. „Cigánka“ drankala od prítomných peniaze alebo poživeň, aby bolo čo na májovej zábave konzumovať a za čo piť. Niektorí mládenci sa snažili vyliezť až k polazničke na vrchole maja, kde bola priviazaná fľaša páleného. Nepodarilo sa im to, lebo „hájny“ každého „zostrelil“ skôr, než sa tam dostal. Nakoniec hájneho „opili“ a drevorubači s pilčíkmi , ktorí imitovali sťatie mája drevenými pílami a sekerami ustúpili a máj zoťali skutoční pilčíci. Pri zábavných scénkach spoluúčinkovala miestna hudba (heligónka).

Mládenci zahrali poslednú scénku tak, aby vrcholec polazničky, ktorý vyjadroval  symbol lásky, vybojoval ten mládenec, ktorý maj postavil  pre svoju vyvolenú. Mal právo vrcholec odovzdať dievčine, ktorá sa mu odmenila vytancovaním. Ak však mládenec predtým nezaplatil všimné „richtárovi“ do spoločnej „kasi“ na zábavu), mládenci ho predbehli a vršok zobrali s tým, že bude stáť pred „richtárom“ na stole, počas májovej zábavy. Po zvalení maja účastníci sprievodu vytancovali domácich i prizerajúcich. Domáci ich obdarovali občerstvením a koláčmi. Prispeli tiež na útraty mládencov pri organizovaní májovej zábavy.